Prerozdeľovanie verejných financií oslabuje regióny

Z doteraz dostupných materiálov týkajúcich sa daňovej reformy vyplýva, že ide iba o jednoduché centrálne počty a žiadnu úvahu o prerozdeľovaní príjmov. Regióny najmä zo stredu a z východu Slovenska vložili veľkú nádej do vstupu Slovenska do EÚ práve pre silnú podporu regiónom zo strany EÚ, čo sa, žiaľ, zo strany nášho centrálneho byrokratizmu roky nerobí.
V oblasti prerozdeľovania verejných financií sa nenájde komplexný sumár podľa regiónov. Regionálna štátna správa aj samospráva dostanú podiel zo štátnych príjmov na obyvateľa. Podobne aj miestna samospráva formou podielových daní. Tvorba daní sa realizuje podľa sídla firmy, avšak v regiónoch nesídlia veľké firmy, napr. peňažné spoločnosti, bývalé štátne monopoly a i. V Prešovskom kraji sa prizná na dani, a teda sa vytvorí daňový príjem, 6 -- 7 % z celoštátneho príjmu, pritom kraj má 14,5 % obyvateľov štátu. Vytvorená hodnota sa priznáva inde, najmä v centre štátu, kde sú rozhodujúce sídla firiem. Z uvedeného je zrejmé, že regióny robia na Bratislavský kraj, ktorý sa tvorbou HDP vyrovná priemeru EÚ, ale späť do regiónov sa vytvorená hodnota nedostane.
Vývoj rastu podielových daní pre obce na obyvateľa od roku 2001 klesá od 11,18 % na 4,65 % v roku 2004. Taký je návrh štátneho rozpočtu. Akou mierou rástli za tie roky ceny energií, DPH a inflácia? Tieto rozdiely vyrovnáva samospráva na úkor vlastných príjmov od občanov, a tým sa spomaľuje rozvoj obcí. Klesá miera investovania, opráv a údržby. V krajských mestách sa má zrušiť dotácia na MHD. Pritom sa už tretí rok nemení výška dotácie kapitálov a len symbolicky rastie neinvestičná dotácia. Pri prenose kompetencií sa nezohľadnil nárast cien energií ani inflácia. Z čoho má samospráva túto prenesenú činnosť pokryť? Platia občania v regiónoch iné poplatky za meter kubický plynu, vody alebo za 1 kW elektrickej energie ako v Bratislavskom kraji? Čo sa týka cestnej dane -- mesto Prešov za 4 roky vynaložilo na letnú či zimnú údržbu ciest 90,099 mil. Sk, ale od štátu dostalo vo forme dotácie iba 54,519 mil. Sk. Požívajú azda mestské cesty iba obyvatelia Prešova? Uvažuje sa tiež s zrušení poplatku z predaja tabaku a alkoholu pre obce. Ale reformou sa to má rozdeliť ako podielová daň na každého obyvateľa -- či obec má krčmu alebo nie!
Roky sa nerieši ani problém reštitúcií. Štát si podľa platného zákona berie 3 percentá z privatizácie. V rámci reštitúcií sa občania domáhajú od obcí vyplatiť vrátené pozemky za postavené sídliská, športové areály a iné objekty. Ak by malo mesto Prešov vyplatiť všetkých žiadateľov podľa doteraz platnej vyhlášky (nie v trhovej cene), tak musí na to vyčleniť 159 mil. Sk. Je to dvojročná investícia do infraštruktúry v meste. Ako to štát vyrieši? Nájde sa miesto v daňovej reforme aj pre tieto prípady? Sú tu i ďalšie problémové oblasti, napríklad Štátna pokladnica. Doteraz si štát berie od samosprávy úroky za dotácie a nenechá hospodáriť samosprávu aj s úrokmi. Ostane to tak i po reforme?
Daňová reforma v doterajšom návrhu len zvýši rozdiely v zaostávajúcich regiónoch Slovenska oproti centru. Žiaľ, zvyšuje to sociálne napätie, ktoré na úradoch denne zažívame. Preto spravodlivá reforma musí reálne a podložene prerozdeliť príjmy štátu, samosprávam umožniť diferencovať ich regionálne danosti. Zatiaľ len ministerstvo výstavby má podľa NUTS II spracovaný program verejných prác na roky 2004 -- 2006. Keďže hovoríme o daňovej reforme, malo ho spracovať aj MF SR komplexne za každý rezort. Tam by sa ukázalo prerozdeľovanie štátnych príjmov do regiónov. A o prioritách by mali rozhodovať samosprávne kraje. Vláda musí mať záujem o rovnaký rozvoj každej časti tohto štátu. Je to jej záväzok voči občanom v rámci nášho členstva medzi štátmi zjednotenej Európy.