"Viete, aký je rozdiel medzi bohatými a chudobnými? Chudobní predávajú drogy, aby si kúpili Nike, zatiaľ čo bohatí predávajú Nike, aby si mohli kúpiť drogy," znie jeden z mnohých bonmotov, ktoré sa objavia v knihe 99 frankov francúzskeho autora Frédérica Beigbedera. Hlavným hrdinom knihy z pražského vydavateľstva Motto je spisovateľ a literárny kritik Octave Parango, pripomínajúci v mnohých črtách svojho autora. Práca v reklame ho už otravuje, ale keď sa snaží dosiahnuť, aby ho vyhodili, darí sa mu ešte viac a postupuje nahor v kariérovom rebríčku. Čosi podobné nakrútil vo filme o slepom režisérovi Woody Allen -- hoci nespĺňa základnú požiadavku na svoju prácu a film sa doma stáva prepadákom, v Európe zbiera ceny na filmových festivaloch. Tento motív sa najvýraznejšie prejaví v situácii, keď narýchlo a bez vedomia klienta amatérsky nakrútený reklamný šot získa cenu na reklamnom festivale.
Tón knihy je kritický, vďaka čomu sú mnohé výroky jadrné a často oproti opisovanej realite aj kruté a zároveň vtipné. "Viete, u Procetera majú také porekadlo: Nepovažujte ľudí za hlupákov, nikdy však nezabúdajte, že to sú hlupáci." Do rozprávania často vstupujú spomienky na propagandistické metódy a myšlienky Jozefa Goebbelsa: "To, o čo sa usilujeme, nie je pravda, ale vytvorenie efektu." Niekoľkokrát sa objaví porovnávanie reklamy s fašizmom, napríklad v tom, akých ľudí vyberajú firmy do svojich reklám. Jedni odmietajú čiernych basketbalistov, iní vo svojich kampaniach zneužívajú tváre dávno mŕtvych osobností, ako Picasso, Steve McQueen či Audrey Hepburnová. "Toto je noc nemŕtvych! Kanibalský holokaust! Žerú sa mŕtvoly! Zombies predávajú!" Suchá nitka nezostane ani na takom milom podujatí, akým je svadba, označovanom za najväčší komerčný sviatok. "S totálne vymytým mozgom si mladé páry myslia, že sa berú, pretože sa milujú, alebo aby našli šťastie, zatiaľ čo ide iba o to, aby sa im predal kuchynský riad, uteráky, kávovary, pohovka, mikrovlnná rúra."
Pozícia textára v reklamnej agentúre je pre nejedného spisovateľa tvorivým hrobom, z ktorého sa už nikdy nevyškriabe. Reklama mnohých uchváti natoľko, že už o inom ani nedokážu premýšľať. Francúzsky spisovateľ Frédéric Beigbeder vydal tri romány, kým prerazil so štvrtým odohrávajúcim sa práve v prostredí reklamnej agentúry a dodatočne tým upútal pozornosť. Jeho publikum môžu tvoriť zamestnanci z oblasti reklamy, ktorí si vďaka cynizmu radi na svoju adresu prečítajú niečo kritické, na svoje si môže prísť aj bežný konzument tešiaci sa z toho, že nahliadol do zákulisia. Asi najmenej spokojnou skupinkou zostanú literárni kritici, pretože Beigbeder pre nich pripravil najmenšiu porciu: vystačil si s vlastným hnevom, výsmechom a čiernohumornou kriminálnou zápletkou, takže na krásnu literatúru veľa miesta nezostalo. Iba na malý experiment s románom rozdeleným do šiestich častí ja-ty-on-my-vy-oni a rozprávaním prispôsobeným danej osobe.
StoryEditor