Závislosť od alkoholu nie je aktuálna len v súčasnosti. Jej korene siahajú oveľa hlbšie. Už v gréckom zákonodarstve Lykurgos v Sparte, aby si udržal podmanené národy, nabádal ich k pitiu. Vedel totiž, že "národ pijanov je národom otrokov". Vo vývoji destilácie najväčšiu úlohu zohrali Arabi. K poslednému rozhodnému kroku pri objavení alkoholu došlo pravdepodobne na lekárskej škole v Salerne, založenej už v 9. storočí. Destilácia voňaviek a olejov bola známa už dávno a predpokladá sa, že alkohol bol objavený asi náhodou pri príprave nejakého lieku práve v Salerne. Samotný názov alkohol nie je vystihujúci, pretože arabský termín sa v skutočnosti týka očného líčidla a jemného prášku.
Alkohol sa zo začiatku používal ako vzácny liek pri určitých ochoreniach na odporúčanie lekára. Veľký záujem oň nastal až v 14. storočí, keď vypukla morová epidémia. Verilo sa totiž, že tí, ktorí pravidelne užívajú alkohol budú zdraví. Odtiaľ pramení názov aqua vitae. Alkohol sa ešte v 17. storočí predával v malom množstve len v lekárňach. Neskôr sa jeho užívanie vymanilo spod lekárskej kontroly a rozšíril sa aj do krčiem. Účinky užívania alkoholu a túžba po jeho konzumovaní v Európe nebola taká silná ako v necivilizovaných krajinách. Je známa napr. skutočnosť, že v roku 1626 ostrov Manhattan kúpili Holanďania od Indiánov za tri sudy rumu. Meno konkrétne znamená "miesto, kde sme sa opili". Až od konca 17., ale najmä od 19. storočia vďaka zdokonaleniu destilácie sa výroba alkoholu výrazne rozšírila a pálenka sa stala aj u nás národným nápojom.
Konzumácia alkoholu nebola len záležitosťou dospelých, ako by sme sa mylne domnievali. Osobitnú kapitolu v minulosti predstavuje jeho užívanie v detskom veku. Táto skutočnosť súvisela s presvedčením a vierou širokých vrstiev obyvateľstva, že alkohol posilňuje detský organizmus a dodáva mu určitú odolnosť voči chorobám. Podávanie alkoholu deťom už v najútlejšom veku bolo veľmi rozšírené. V niektorých krajinách bolo zvykom podávať alkohol deťom pri prerezávaní zubov. V Škótsku sa na utíšenie dojčiat používal cukrový cumlík namočený vo whisky. U nás, najmä na vidieku, aby dieťa "lepšie" spalo, sa podával cumlík namočený do pálenky.
Podávanie alkoholu deťom sa stalo predmetom skúmania už v predminulom storočí. Začali sa nad tým vážne zamýšľať mnohí lekári a pri výskume koncom 19. storočia sa zistilo, že v Bonne v roku 1899 dostávalo 8 percent detí vo veku 7 - 8 rokov denne alkohol (pálenku) a až 25 percent detí užívalo pravidelne pivo alebo víno. Oveľa závažnejšie boli výsledky výskumu, ktoré publikoval v roku 1911 Hanauer. Zistil, že v niektorých oblastiach Nemecka konzumovalo pravidelne alkohol až 55 percent školopovinných detí.
V prvej polovici 20. storočia sa štatistikou konzumácie alkoholu u detí zaoberali v mnohých európskych krajinách. Nepriaznivé dôsledky alkoholu na ľudský organizmus skúmal vo Švajčiarsku prof. Demme. Sledoval 12 rokov život desiatich rodín alkoholikov a rovnaký počet rodín, v ktorých požívali alkohol striedmo. Obidve skupiny mali približne rovnaký počet detí, ale z rodín, v ktorých sa konzumovalo veľké množstvo alkoholu, 44 percent detí zomrelo vo veľmi ranom veku. Za najčastejšiu príčinu smrti sa udávala vrodená slabosť. Ďalších 10,5 % detí trpelo mentálnymi poruchami, u 8 % sa vyskytovala epilepsia a približne rovnaký počet detí bol postihnutý telesnými chybami. Detí bez akýchkoľvek psychosomatických porúch bolo okolo 20 %. Zase v rodinách druhej skupiny bolo zdravých 82 % detí a úmrtnosť po pôrode dosahovala v porovnaní s predchádzajúcou skupinou len 8 %.
Ojedinelý výskum o konzumácií alkoholu deťmi sa uskutočnil aj na Slovensku. Začiatkom roka 1933 zorganizoval Pedologický ústav a Klinika pre choroby detské v Bratislave v jednotlivých okresoch na Slovensku rozsiahlu akciu s cieľom zistiť, či požívajú školopovinné deti alkohol a v akej forme. Za pomoci školského referátu a príslušných školských inšpektorátov bolo rozoslaných 130-tisíc dotazníkov na ľudové a čiastočne aj meštianske školy. Tieto formuláre vypĺňali deti za pomoci rodičov a učiteľov. Výsledky dotazníkovej akcie spracoval Štátny štatistický úrad v Prahe. Vďaka získaným údajom bolo možné rekonštruovať reálny stav. Do konečného hodnotenia sa zaradilo 114 053 odpovedí, ostatné pre neúplnosť nebolo možné klasifikovať. V dotazníkoch bolo treba odpovedať na dve otázky: "či deti dostávajú vypiť si piva, vína, pálenky a iného alkoholu a ďalšia otázka, či dostávajú do čaju víno, rum, pálenku alebo iný alkohol". Konečná sumarizácia priniesla tieto výsledky: 81,34 % detí uviedlo, že nekonzumuje alkoholické nápoje, ale v čaji nedostávalo alkoholické nápoje len 70,03 % odpovedajúcich. V skutočnosti alkoholické nápoje konzumovalo takmer 30 % školopovinných detí. Najviac sa u nás podávalo deťom víno a pivo, menej rum a pálenka. Zaujímavé bolo aj národnostné členenie. Z výsledkov vyplynulo, že najhoršie na tom boli deti slovenskej národnosti, tie konzumovali alkohol až v 41,96 % prípadov a najlepšie židovské deti. U nich bolo zaznamenané minimálne podávanie alkoholu. Výskumy jednoznačne potvrdili, že požívanie alkoholu v detskom veku bolo na Slovensku veľmi rozšírené. Ďalšie sledovanie osudov detí, ktorí v detstve užívali alkohol, či sa neskôr stali závislými od alkoholu, alebo hodnotenie ich zdravotného stavu a spôsobu života, sa neuskutočnilo. Známy je podobný výskum v Nemecku, kde prof. Pellman z Bonnu vypracoval zaujímavú štúdiu o potomstve smutne preslávenej Ady Jurkeovej, ktorá bola známa ako "horlivá ctiteľka alkoholu a oddaná tuláckemu životu a krádeži". V priebehu troch generácií vzrástlo jej potomstvo na 843 osôb, z ktorých sa mu podarilo zistiť 709 osôb. Z uvedeného počtu sa 142 jej potomkov živilo žobraním, 106 osôb malo nemanželský pôvod, 81 žien sa venovalo prostitúcii, 76 členov bolo odsúdených pre rôzne zločiny, konkrétne 7 z nich pre vraždu, a 64 žilo v rôznych nápravných zariadeniach. Ostatní potomkovia trpeli rôznymi formami degenerácie. Ako uviedol prof. Pellman, táto alkoholická rodina zaťažila štát obrovskou finančnou čiastkou. Ale morálne škody, ktoré zapríčinili svojím spôsobom života, nebolo možné vyčísliť.
Alkoholizmus a jeho nepriaznivé dôsledky viedli k vypracovaniu mnohých programov a zákonných opatrení. Bol to však problém oveľa zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdal. Na jednej strane sa viedol boj proti šíreniu alkoholu, prijímali sa zákony na jeho obmedzenie a na druhej strane rástol počet licencií na krčmy a rýchlo sa rozvíjal liehovarnícky priemysel. Otázku alkoholizmu radikálne riešili Spojené štáty americké a Rusko, ktoré zaviedli prohibíciu. Veľkú aktivitu v boji proti alkoholizmu vyvinuli aj severské krajiny. U nás bol v roku 1922 prijatý tzv. Hollitscherov zákon, ktorý zakazoval podávanie piva a vína osobám do 16. roku a vôbec iný alkohol do 18. roku veku vo verejných miestnostiach a na verejných priestranstvách.