Dvadsaťtriročný Ivan, urastený prefarbený blonďák sa ocitol v Tomkách už po tretíkrát. V malej dedine na Záhorí tu v rodinnom dome funguje sedem rokov resocializačné centrum, presnejšie -- domov pre toxikomanov, ktorí si odvykajú od drog. A popritom sa učia aj žiť. Centrum sa nazýva Road. Po slovensky -- Cesta. Dlhodobo, na viac než ročných pobytoch, sa tu liečia mladí ľudia. Podobne ako v desiatich ďalších podobných zariadeniach na Slovensku.
Ivan prišiel prvýkrát v deväťdesiatom deviatom. Vydržal len dva a pol mesiaca. O rok neskôr jedenásť, a znova zlyhal. Komunita ho vylúčila. "Klamal som všetkých. Ale v prvom rade sám seba. Je to o tom, či si to priznáte najprv sám pred sebou," hovorí Ivan a vôbec sa nezdráha pred nami opisovať svoje horšie "ja". Rozrozpráva sa, ako vyrástol v istej partii v bratislavskom Ružinove. Od pätnástich skúšal fet, alkohol, marihuanu, potom LSD, kokaín, heroín. V ich dome žili díleri. Bol s nimi denne. So seberovnými sa stretával v Propeleri, bratislavskej krčme na nábreží, alebo v bývalej pionierskej záhrade -- za Grassalkovichovým palácom. "Došiel som úplne na dno. Denne som vydal na drogy päť- až osemtisíc. Priemyslovku som nedokončil. Vyhodili ma z domu," priznáva.
...
Zostáva vám 85% na dočítanie.