V roku 1998 lesnícky znalec vývoja tatranských lesov, profesor
Korpeľ, v jednej zo svojich posledných štúdií píše: "Zanedbávanie výchovy porastov v TANAPe
pretrváva už dlhšiu dobu s výhovorkou na kalamity. Do relatívne stabilizovaných porastov pod hornou
hranicou smreka by sa teraz nemalo zasahovať."
Tie však zaberajú približne dve tretiny tatranského lesa , hlavne južné predpolia, a človek ich
pestovateľsky výrazne ovplyvnil. K tomu prof. Korpeľ dodáva:
" V TANAPe práve preto, že režim ochrany sa od jeho vyhlásenia zachovával vo všetkých lesoch, sa
stav lesa zhoršoval nie vplyvom ochrany prírody, ale zanedbaním výchovných opatrení a hospodárením
formami blízkymi prírodnému lesu".
Drevárske videnie lesa. Z biologického hľadiska nie je možné povedať, že les, resp. lesný ekosystém
je mŕtvy, keď prestanú žiť jednotlivé stromy. Je to zjednodušený pohľad, derivovaný drevárskym videním
lesa ako drevnej hmoty. V prírode nastúpia prirodzené sukcesné štádiá, existujú príklady ako sa les
spamätáva z omnoho rozsiahlejších oblastí, niekedy väčších ako Slovensko. Iným modelom je umelá
výsadba, blízka prírodným lesom. Nedomnievam sa, že sa to podarí za 10 rokov, ako tiež neverím, že
sa drevo z kalamity spracuje do mája 2005. Bolo by dobré, keby aspoň na hranici s nepopadanými
pôvodnými porastami sa časť porastov ponechala na samoobnovu. V nižších častiach však treba les
obnovovať, čo je proces dosť dlhý. Nezabúdajme však, že výber miesta, t.j. mikroklímy pre sadenicu,
neurčuje príroda, ale myšlienkové post...
Zostáva vám 85% na dočítanie.