Sociológovia odhadujú 20-percentnú účasť vo voľbách do VÚC

Na hranici približne 20-percentnej účasti voličov na voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) sa zhodujú šéfovia agentúr na prieskum verejnej mienky.
Riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík si myslí, že účasť voličov asi 20-percentnú hranicu neprekročí. K nízkej účasti v regionálnych voľbách podľa neho prispeje nevhodný volebný zákon. "Väčšinový volebný systém s viacmandátovými volebnými obvodmi totiž so sebou prináša čudné koalície, čo vzbudzuje nedôveru voliča. Ten potom nevie odhadnúť, ako sa bude člen koalície zmiešanej z často protichodne orientovaných strán správať po zvolení," povedal pre TASR Haulík. Väčšinový volebný systém môže priniesť situácie, keď jedna politická strana alebo koalícia úplne ovládne regionálne zastupiteľstvo, hoci zloženie odovzdaných hlasov takýto pomer nevyjadruje. V pomernom volebnom systéme sa všetky odovzdané hlasy voličov rozložia pomerne podľa dosiahnutého výsledku jednotlivých kandidátov.
Riaditeľ Ústavu pre výskum verejnej mienky František Szabo odhaduje účasť v intervale 16 až 20 percent hlasov. Neustále klesajúci záujem ľudí o voľby a verejné veci označil za "smutný".
O niečo optimistickejší je sociológ z výskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik, ktorý predpokladá, že k volebným urnám príde 20 až 30 percent oprávnených voličov, "skôr sa však prikláňam k tej nižšej hranici".
Úroveň 20 percent odhaduje i vedúci odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu Marek Sečík.
Jediná agentúra, ktorá robila (resp. zverejnila) prieskum plánovanej účasti na regionálnych voľbách, je Ústav pre výskum verejnej mienky. Na voľbách do orgánov VÚC sa podľa jeho výsledkov chce určite zúčastniť 20 percent a "skôr sa zúčastní" 25 percent. V historicky prvých voľbách do VÚC v roku 2001 sa "unúvalo" prísť k volebným urnám 26 percent oprávnených voličov. Prieskumné agentúry vtedy odhadovali účasť voličov na úrovni 40 až 60 percent.
Na prieskum preferencií jednotlivých kandidátov na predsedov VÚC a koalícií na poslancov nemajú výskumné agentúry podľa sociológov finančné prostriedky. O takéto prieskumy neprejavili záujem ani jednotlivé politické subjekty, či médiá. Nie je však vylúčené, že niektorí kandidáti si dali urobiť pre svoju lepšiu orientáciu súkromné prieskumy.