Drobná, a na prvý pohľad nenápadná zmena zákona o bankách, ktorú navrhuje rezort financií v rámci zmeny zákona o stavebnom sporení, je významnejší ako sa zdá. Ak sa niekto nechá učičíkať tvrdením, že súčasných 2,5 percenta, ktoré na seba berie štát z komerčnej úrokovej sadzby hypotekárnych úverov, sa momentálne nemení, je to krátkozraké. Navrhovaná zmena je zásadná a nekompromisná. Ak ste doteraz mali isté, že po uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere vám štát prispieval po celý čas trvania úverového vzťahu napr. tohtoročnými 2,5 percenta, po uskutočnení navrhovanej zmeny budete musieť dávať každý rok pozor, akú výšku štátneho príspevku schvália poslanci v štátnom rozpočte. Podobne, ako to je teraz pri stavebnom sporení. Odôvodnenie zo strany rezortu financií je jednoduché: hypotekárne úvery sa poskytujú na dlhé obdobie desiatich až pätnástich rokov. Hoci to pre žiadateľov znamená zneistenie podmienok, jedno treba chápať: garantovaná výška bonifikácie počas celého úverového vzťahu pri súčasnom náraste množstva počtu hypoték sa obracia na čiernu dieru. Ak v roku 2000 štát na štátnom príspevku k hypotekárnym úverom zaplatil občanom 13,6 mil. Sk, rozpočet na rok 2003, aj po zásadnej zmene bonifikácie z 4,5 na 2,5 percenta, už ráta s pol miliardou. Navyše, nájdu sa aj takí, ktorí upozorňujú na to, že ten, kto má dostatočný príjem na hypotekárny úver, uňho už neistota zo zmeny výšky štátnej podpory 2,5 percenta už nezaváži.
Viac nebezpečnou je z hľadiska dosahu na širšie vrstvy obyvateľstva ďalšia plánovaná zmena v stavebnom sporení. Ministerstvo financií je toho názoru, že nie je dobré, ak zhodnocovanie v stavebných sporiteľniach je až natoľko výnosnejšie, ako teraz po znížení úrokových sadzieb v bankách. Navrhuje teda znížiť percentuálne vyjadrenie štátnej prémie, čo pri zachovaní maximálnej sumy zníži renditu stavebného sporenia. Pre bežného sporiteľa by to znamenalo, že sporiteľ by na získanie celej štátnej prémie musel nasporiť až o päťtisíc korún ročne viac. Pri frekvencii zmien v stavebnom sporení na úkor sporiteľa, ako sa stalo nedobrým zvykom v SR, nový návrh po sotva mesačnom trvaní platnosti predchádzajúceho berie chuť i náladu. Konštatovanie, že po ďalšej zmene by Slovák musel šetriť ročne rovnakú sumu (20 000 Sk) na to, aby získal polovičnú hodnotu maximálne štátnej prémie spred roka 2000 (vtedy 6 000 Sk, teraz 3 000 Sk), je podľa ministerstva financií tvrdou demagógiou (veď vtedy aj úrokové sadzby v bankách ukazovali na zlaté časy). Chci či nechci, pre stavebného sporiteľa je to však tak.
Pozrime sa na tieto dva návrhy ešte aj z inej strany. Podľa vyjadrenia ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého nevyzerá tento rok z hľadiska výstavby nájomného bývania práve ružovo. Rezort totiž momentálne hľadá zdroje na to, aby dokázal uhradiť záväzky zo zmlúv na nájomné bývanie z vlaňajška a výsledok je podľa neho zatiaľ neistý. Vyzerá to teda tak, že rezort výstavby bude mať minimálne možnosti na to, aby uzatváral a dotoval v tomto roku nové zmluvy. Z toho vyplýva, že ak sa nenájdu dodatočné zdroje, rozostavanosť nájomných bytov v blízkej budúcnosti zrejme značne klesne. Bytová výstavba teda zostane najmä na súkromných investoroch. Otázne je, či na to v dôsledku plánovaných zmien ministerstva financií budú mať.
StoryEditor