Slovenskí študenti sa o politiku veľmi nezaujímajú

Záujem študentov stredných a vysokých škôl (SŠ a VŠ) o politiku a veci verejné je nižší ako v starších členských štátoch EÚ.
V SR je to asi 28 percent stredoškolákov a vysokoškolákov, kým napríklad v Nemecku 51 a európsky priemer je na úrovni okolo 37 percent. Mladí ľudia na Slovensku sa viac ako o "veľkú" politiku zaujímajú napríklad o dianie na školách a okolo 15 percent z nich pôsobilo v študentských samosprávnych orgánoch. "Celkovo približne 5 až 6 percent študentov dokáže niečo aktívne organizovať, napríklad formulovať a rozbehnúť petíciu," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Ladislav Macháček, autor sociologického výskumu občianskej angažovanosti študentov.
Zaujímavosťou podľa Macháčka je fakt, že spomínaný pomer organizačne nadaných študentov ostáva dlhodobo nemenný. Nevplývajú naň ani výkyvy v celkovom zastúpení mladých v samosprávnych orgánoch. To na Slovensku postupne narastá, najmä od roku 2004. Vtedy nadobudol účinnosť zákon o školskej samospráve, ktorým sa oficiálne zriadili na stredných školách Žiacke školské rady (ŽŠR). Mária Bošňákova z Ústavu informácií a prognóz školstva však upozornila, že ich poslanie si učitelia a aj žiaci v mnohých prípadoch vysvetľujú mylne. Očakávajú, že zabezpečia mimoškolskú činnosť. "Skutočným cieľom je, aby v nich študenti demokraticky vyjadrili a presadzovali svoje názory a postoje," spomenula Bošňáková. Ukázalo sa, že to prispieva k znižovaniu agresivity a napätia medzi žiakmi a učiteľmi. Na vysokých školách je problémom nízka účasť pri voľbách do Akademických senátov a slabá komunikácia medzi zvolenými zástupcami a akademickou obcou. Autori výskumu chcú stimulovať činnosť ŽŠR metodickou príručkou, vysvetľujúcou ich poslanie. Vysokoškolákom by zase mali pomôcť pozitívne príklady. Na niektorých VŠ totiž študenti presadili cez petíciu napríklad racionálnejšie využívanie učební.
Výskum taktiež potvrdil, že mladí ľudia síce poznajú atribúty demokracie, ale nedokážu ich uplatňovať. Väčšina síce vie, že voľby sú každé štyri roky, ale málo z nich dokáže odpovedať na otázku, či premiér môže rozpustiť parlament. O politike sa veľmi nehovorí ani v rodinách. Nikdy o nej nediskutovalo s otcom či mamou takmer 26 respektíve skoro 30 percent stredoškolákov. Vysokoškolákov táto téma zaujíma viac, nikdy o nej s rodičmi nedebatovalo asi 15 percent študentov.