StoryEditor

Vysokoškolákom chýba predovšetkým prax

14.03.2006, 23:00
Absolventi vysokých škôl ešte vždy nie sú dostatočne pripravení na prax. Najmä takéto výčitky prichádzajú od podnikateľov. Podľa generálneho sekretára Zväzu priemyslu Štefana Lednára by študenti mali vedieť pracovať s technológiami, ktoré sa v praxi začnú využívať až o niekoľko rokov.

Absolventi vysokých škôl ešte vždy nie sú dostatočne pripravení na prax. Najmä takéto výčitky prichádzajú od podnikateľov. Podľa generálneho sekretára Zväzu priemyslu Štefana Lednára by študenti mali vedieť pracovať s technológiami, ktoré sa v praxi začnú využívať až o niekoľko rokov. Väčšinou to býva práve naopak. "Často sa stáva, že prídu do podniku a niektoré prístroje vidia po prvý raz v živote." Lednár dodáva, že netreba všetky školy hádzať do jedného vreca. "Najprogresívnejšia je Žilinská univerzita a dobrú úroveň si udržiavajú aj technické univerzity v Bratislave a Košiciach.

Podnikové diplomovky
Hovorkyňa Volkswagen Slovakia Silvia Nosálová dodáva, že už len v problematike automobilového priemyslu je potrebná čoraz vyššia odbornosť. "Študentom často chýba aj jazyková príprava, v našom prípade je to nemecký jazyk." Zväz priemyslu chce dosiahnuť väčšie prepojenie medzi praxou a školami. "Chceme, aby bol vytvorený legislatívny rámec, keď študenti budú chodiť robiť diplomovky priamo do podnikov," tvrdí Lednár.
Túto prax využívajú už vo Volkswagene. "Ak chceme získať kvalifikovaných ľudí, musíme ich podchytiť priamo na škole. Študenti si navrhujú témy sami, alebo tak robia priamo naši ľudia z výroby. Keď potom nastúpia ako absolventi, stačí ich už len minimálne zaškoliť," vysvetľuje Nosálová. Spoločnosť spolupracuje hneď so štyrmi slovenskými vysokými školami.

Inflační inžinieri
Väčšina slovenských univerzít sa snaží prispôsobiť potrebám pracovného trhu. "Nechceme vyrábať inflačných inžinierov," prízvukuje rektor bratislavskej Slovenskej technickej univerzity (STU) Vladimír Báleš. Aj jeho kolega z Ekonomickej univerzity Vojtech Kollár tvrdí, že pri tvorbe študijných programov akceptujú požiadavky hospodárskej praxe. "Máme napríklad do 60 predmetov, ktoré sa učia v cudzích jazykoch." Dodal, že najlepšie študentské práce nehodnotia pedagógovia, ale sponzori. "Takto docielime, že si firmy už na škole vytypujú vynikajúcich študentov."

Informatici bez problémov
Technické univerzity pripravujú v spolupráci s automobilovým priemyslom aj špeciálne študijné programy. "Zriadili sme centrum plastov, ktoré vychováva priamo inžinierov vyškolených len pre plasty v automobilovom priemysle," hovorí rektor bratislavskej STU Vladimír Báleš. Rektor košickej Technickej univerzity Juraj Sinay dodáva, že ich absolventi nemajú problémy nájsť si prácu. "Informatikov či konštruktérov nám doslova berú spod rúk." Rovnako dôležité sú podľa neho aj odbory, ktoré nejdú veľmi na odbyt. "Banskú geológiu máme ako jediná škola na Slovensku, a preto chceme tento odbor udržať. Teraz ju možno nikto nechce, ale o pár rokov môžu odborníci na toto odvetvie chýbať," dodáva Sinay.

Nezamestnaní absolventi podľa odborov
Prírodné vedy 240
Technické vedy 670
Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárske vedy 356
Lekárske a farmaceutické vedy 78
Spoločenské vedy 1 187
Zdroj: ÚPSVaR
Pozn: údaje sú zo septembra 2005 

01 - Modified: 2003-02-18 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Horúca linka Moskva -- NATO 02 - Modified: 2003-02-18 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Turecko si kladie podmienky 03 - Modified: 2003-02-18 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Demokrati berú opozičnú politiku vážne 04 - Modified: 2003-02-18 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Snoubordová šou v Jasnej na Chopku
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 16:33