Obavy z vtáčej chrípky znížili spotrebu hydiny

Obavy z vtáčej chrípky znížili spotrebu hydiny na Slovensku. Podľa veľkých dodávateľov hydiny a hydinových výrobkov spotreba od októbra minulého roka doteraz klesla o 20 až 30 percent oproti bežnej spotrebe v tomto období. "V polovici októbra sme zaznamenali prvý pokles záujmu. Teraz sú na Slovensku plné sklady mrazenej hydiny," uviedol pre HN výkonný riaditeľ hydinárskeho závodu Hyza v Topoľčiankach Ľuboš Gabčík. Ak sa spotreba nezvýši, možno budú musieť obmedziť produkciu.

Obdoba BSE
Dodávatelia zároveň vylučujú, že by sa pod nižší dopyt výraznejšie podpísali kontroly inšpektorov, ktoré zistili množstvo pokazeného a zle uskladneného mäsa v predajniach. Odbyt hovädzieho a bravčového sa totiž podľa výkonného riaditeľa Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Viliama Pohlyho nezmenil. "Obraty sú na úrovni minulého roka," dodal.
Generálny riaditeľ Podtatranskej hydiny Kežmarok Ján Kalafút porovnáva súčasnú situáciu s obdobím pred niekoľkými rokmi, keď prepukla v Európe epidémia šialenstva kráv (BSE). Vtedy výrazne klesla spotreba hovädzieho mäsa, pretože mnohí sa obávali ľudského variantu BSE. "Bolo okolo toho veľa hystérie, na ktorú si dnes spotrebitelia už možno ani nespomenú. Dopyt po hovädzom mäse klesol a stále je nízky. V priemere sa ho u nás spotrebuje len šesť až sedem kilogramov na osobu a rok. Teraz sa situácia opakuje s hydinou," dodáva Kalafút.

Problém celej Európy
Záujem o hydinu neklesol len na Slovensku, ale aj v iných štátoch Európy, upozorňuje výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Vladimír Baštek. Podobné je to napríklad aj v Maďarsku, vo Francúzsku a v Taliansku. Dovoz hydiny obmedzuje tiež Nemecko. V Rumunsku, kde sa vtáčia chrípka prejavila už v 26 dedinách, klesol podľa TASR jej predaj až o 40 percent.
"V Turecku, Rumunsku a v Ázii sa hydina chová v oveľa horších podmienkach ako u nás," upozorňuje Baštek. Na Slovensku je podľa neho lepšia ochranu a veterinárna starostlivosť o hydinu ako v najviac postihnutých krajinách.

Riziko aj v dovoze
Nákazou je ohrozená najmä hydina, ktorá nie je v uzavretých priestoroch. "Na Slovensku sa však tento spôsob chovu neujal, hoci v západnej Európe je dosť populárny, čo sa teraz stalo našou výhodou," tvrdí Gabčík.
"Nečakal som na žiadne príkazy či nariadenia. Voliéry, v ktorých chováme bažanty, sme z vlastnej iniciatívy prikryli sieťovinou," hovorí majiteľ spoločnosti Agrolipt Karol Lipták. Chce tak zabrániť kontaktu svojej hydiny najmä s hrdličkami a holubmi. "Tieto vtáky tiež prenášajú veľa chorôb, hoci to nemusí byť akurát vtáčia chrípka," dodal.
Voľnejšie sa u nás chovajú najmä bažanty určené pre poľovné revíry a vodná hydina. Tú však naši chovatelia nevyrábajú vo veľkom a nie je na bežné zásobovanie obchodov ani na priemyselné spracovanie. Záujem majú o ňu najmä menší chovatelia, ktorí ju majú na vlastnú spotrebu, alebo ju vykŕmia a predávajú reštauráciám. Vodnú hydinu dovážame najmä z Maďarska, Česka a Nemecka. Chovatelia preto upozorňujú, že prevencia proti vtáčej chrípke nie je len vecou veterinárov a výrobcov mäsa, ale aj dovozcov hydiny. Dovážame ju z asi pätnástich štátov sveta. Napríklad aj z Thajska, ale len tepelne upravenú. Hydinári však upozorňujú, že i tak nemusí byť celkom bezpečná, lebo počas prepravy sa s ňou môže všeličo stať.