Milan Andrášik ukončil hladovku

Milana Andrášika (1951), ktorého Najvyšší súd SR (NS SR) odsúdil pre trestný čin vraždy medičky Ľudmily Cervanovej na 15 rokov odňatia slobody, previezli v utorok z nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne do väznice v Leopoldove. Stalo sa tak po tom, ako Andrášik ukončil 35-dňovú hladovku na protest proti tomu, že NS SR neakceptoval doručenú správu o jeho zlom zdravotnom stave, ktorý mu údajne neumožňuje výkon trestu.
"Ešte v decembri sme podali žiadosť o podmienečné prepustenie Andrášika z väzby. Súd v Trenčíne nevytýčil termín na prerokovanie našej žiadosti. Teraz sa ňou bude zaoberať súd v Trnave, keďže môj klient je už naspäť v Leopoldove. Termín, samozrejme ešte nepoznáme," informoval dnes TASR advokát Martin Kanás. Podľa neho prečkal Andrášik hladovku bez vážnejšieho poškodenia zdravia. "Schudol asi 13 kg a zoslabol. Je však psychicky odolný, stále chce bojovať za očistenie svojho mena," dodal Kanás.
Do výkonu väzby v nitrianskej väznici sa Andrášik prihlásil sám 19. decembra večer po tom, ako po ňom polícia vyhlásila pátranie na základe príkazu NS SR na dodanie do väzby. V tom istom ústave v Nitre sa 18. decembra večer prihlásil na výkon trestu aj druhý Nitran Miloš Kocúr (1954). Obom odsúdeným vypršia o 5 mesiacov dve tretiny trestu a budú tak môcť požiadať o prepustenie. Z Nitry previezli Andrášika po vyhlásení hladovky do Leopoldova, odtiaľ do Trenčína a teraz naspäť do Leopoldova.
Milan Andrášik je jedným zo šestice Nitranov odsúdených Najvyšším súdom SR na dlhoročné tresty väzenia za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976. Najvyšší súd SR zvýšil rozsudky pre vrahov medičky 4. decembra. Namiesto 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine dostali Miloš Kocúr a Milan Andrášik po 15 rokov väzenia. Najvyšší súd zvýšil trest aj pre Stanislava Dúbravického (1954) z desať na 12 rokov väzenia. Súd potvrdil rozsudok pre Františka Čermana (1950), ktorý dostal 11-ročný trest odňatia slobody. Šesť rokov strávi za mrežami Pavol Bedač (1954) a tri roky Juraj Lachman (1953). Krajský súd v Bratislave ich odsúdil ešte 20. januára 2004 za vraždu Ľudmily Cervanovej. Počas procesu bolo vypočutých približne 70 svedkov a prečítaných takmer sto svedeckých výpovedí.
Milan Andrášik a Miloš Kocúr podľa vyšetrovania 9. júla 1976 podvečer pred internátom v bratislavskej Mlynskej doline násilne vtiahli Ľudmilu Cervanovú do auta a odviezli do domu na Varínskej ulici, kde ju násilím držali. Všetci odsúdení s úmyslom Ľudmilu znásilniť ju nútili piť alkohol a vyzliekli ju. Juraj Lachman priniesol z kúpeľne šnúru na bielizeň, ktorou študentke zviazali ruky a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk tak, že si ju navzájom pridržiavali. Následne sa rozhodli Ľudmilu Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Po vyložení z auta ju Kocúr, Andrášik a Bedač hodili do vody. Na upozornenie Františka Čermana mŕtvolu z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna voda. Tam sa aj 14. júla 1976 našlo jej telo.
Odsúdení spáchali postupne trestné činy obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, znásilnenia a vraždy. Obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov, spolu na 110 rokov väzenia. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Na súde potom prípad roky stál. Následne samotní Nitrania iniciovali aktívne pokračovanie v procese.