Kravčík: Vysušovanie kontinentov ovplyvnilo vznik zemetrasenia i cunami v Ázii

Tvrdí to známy slovenský hydrológ a predseda občianskeho združenia Ľudia a voda Michal Kravčík. "Zodpovední sme preto, lebo aj Slovensko je vďaka ľudskej činnosti odľahčované každý rok o 250 miliónov kubíkov vody, to znamená 250 miliónov ton vody. Táto voda zaťažuje zemskú kôru oceánu, kde sa uskladňuje, čo znamená, že sa mení priestorové rozdelenie zaťaženia zemskej kôry," uviedol na dnešnom stretnutí s novinármi v Košiciach. Následkom toho sa radikalizuje zemské trasenie, na geologických zlomoch začína pracovať kôra Zeme a vznikajú zemetrasenia. Ak sú pod hladinou morí a oceánov, sú z toho katastrofy v podobe známych cunami.
Podľa Kravčíkových informácií sa za posledných 100 rokov vplyvom vysušovania odľahčili kontinenty o viac než 37 000 miliárd ton a týmto množstvom sa zároveň zaťažila zemská kôra v oblasti oceánov. Okrem iného to prinieslo vzostup hladín oceánov o približne 10 centimetrov. Štáty Európskej únie odľahčujú európsky kontinent a zaťažujú oceány ročne o zhruba 40 miliárd ton.
Živelná pohroma v Indickom oceáne tak z ďalšieho aspektu potvrdzuje Kravčíkovu teóriu o vysušovaní zemského povrchu. OZ Ľudia a voda ju zverejnilo už pred niekoľkými rokmi a oslovilo najmä medzinárodnú odbornú verejnosť. Podľa združenia urbanistickým vysušovaním krajiny a narušením malého hydrologického cyklu vznikajú zmeny v atmosfére a v rozdelení zrážok. To následne spôsobuje extrémne živelné pohromy, vrátane povodní, sucha ale aj zemetrasení. Celkovo definuje 18 negatívnych javov, ktoré sú dôsledkom vysušovania.
OZ Ľudia a voda na základe poznania stavu vody na Slovensku ponúka aj východisko. Je ním zastavenie vysušovania kontinentov a stabilizácia globálneho ekosystému Zeme. Kravčík varuje, že ak sa tak nestane, ďalšie roky budú z hľadiska prírodných katastrof ešte dramatickejšie a zhruba po desiatich rokoch začnú na Zemi nekontrolovateľné procesy, ktoré môžu v polovici 21. storočia vyústiť do globálnej kataklizmy.