Globálne otepľovanie by mohlo otepliť planétu Mars až štvornásobne rýchlejšie ako Zem, vďaka súčinnosti silných vetrov a zmenám v odrážaní slnečného svetla. Vedci dlho sledujú vzťah medzi meniacimi sa teplotami na planéte, ktoré variujú od mínus 87 stupňov Celzia až po mínus 5 stupňov Celzia (v závislosti od obdobia a miesta), a tmavšími a svetlejšími pásmi na povrchu. Vysvetlenie tkvie v prachu. Žiariaci červený prach ležiaci na povrchu odráža slnečné svetlo a teplo späť do vesmíru. Tento fenomén odrazivosti svetla od povrchu telesa sa odborne nazýva albedo. Keď sa však prach rozvíri silnými vetrami, povrch stratí svoje odrazové schopnosti, čím sa ohreje a následne stúpajú i teploty v atmosfére. V štúdii, ktorú vedci publikovali v britskom odbornom časopise Nature, sa píše, že po prvý raz sa podarilo získať dôkazy o tom, že zmeny v teplote nie sú iba dôsledkom búrok, ale aj jednou z ich príčin. Vedci tiež naznačili, že Mars momentálne zažíva krátkodobú klimatickú zmenu, ktorá je však podstatne rýchlejšia ako na Zemi. Autori štúdie pod vedením Lori Fenton z NASA, označili tento úkaz ako systém pozitívnej odozvy, inými slovami ide o začarovaný kruh, pri ktorom zmeny v odrazivosti povrchu zvyšujú silu vetrov, ktoré víria prach, čím sa v konečnom dôsledku planéta ďalej otepľuje. Podobným spôsobom sa i zasnežené oblasti na Zemi otepľujú a roztápajú sneh, vďaka čomu sa znižuje odrazené svetlo a absorbuje sa viac tepla zo slnečného žiarenia, čím sa zvyšujú lokálne teploty. Keď napadne sneh, nastáva cyklus ochladzovania. Na Zemi sa globálne otepľovanie obyčajne spája s ľudskou aktivitou, najmä spaľovaním fosílnych palív. Vďaka tomu sa do ovzdušia vypúšťa oxid uhličitý, ktorý ako skleníkový plyn zachytáva slnečné teplo. Zmeny v priemerných teplotách planéty však môžu spôsobiť aj prírodné úkazy ako odchýlenie z našej planéty z obežnej dráhy okolo Slnka, zmeny v rotácii okolo vlastnej osi či prírodné znečistenie skleníkovými plynmi, po ktoré sa podpisujú vulkány a vegetácia. Za posledných 30 rokov sa na Marse odohralo niekoľko masívnych búrok. Podľa počítačového znázornenia vzrástla priemerná teplota na povrchu červenej planéty od 70. do 90. rokov o 0,65 stupňa Celzia. Trvalá ľadová pokrývka marťanského južného pólu sa za posledné štyri roky tiež vytrvalo stráca. Pre porovnanie, priemerná teplota na Zemi sa za posledné storočie zvýšila o 0,75 stupňa Celzia. Aby vedci zmerali zmeny v odrazenom svetle, porovnali snímky tepelného spektrometra, ktoré v 70. rokoch urobila sonda Viking, so snímkami sondy Global Surveyor o viac ako 20 rokov neskôr. Vedci skúmali vzťah medzi zmenami v odrazivosti, prítomnosti atmosférického prachu a zmenami v teplotách. Hlavný spúšťač takzvaných globálnych prašných búrok však zostáva záhadou. Pre všetky ďalšie výskumy zmien marťanskej klímy budú musieť vedci brať zmeny v odrazivosti povrchu ako jeden z hlavných faktorov.
Mars je štvrtá planéta našej Slnečnej sústavy od Slnka s povrchom zhruba 230 miliónov kilometrov štvorcových. Planéta sa okolo svojej osi otočí za 24,62 hodiny, pričom jej rok trvá 686,93 pozemského dňa. Jej atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý. Odrazivosť zemského povrchu je zhruba 30-násobne vyššia ako odrazivosť Marsu, pretože červená planéta je podstatne tmavšia ako Zem.
StoryEditor