Na vysokých školách chýba lepšie prepojenie výskumu s praxou, uviedol prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý dnes na Bratislavskom hrade slávnostne vymenoval nových vysokoškolských profesorov. Európska únia za jeden zo svojich hlavných cieľov považuje znalostnú ekonomiku a ak sa chce Slovenská republika k tomu pripojiť, musí viac podporovať vzdelanie, vedu a výskum, pripomenul. Je najvyšší čas, aby sme zrýchlili ďalšie kroky k tomuto cieľu, vyčlenili viac prostriedkov na vedomostnú ekonomiku a pripravili našich ľudí, predovšetkým mladých, na budúce úlohy, medzi ktorými stojí rast ekonomiky a prosperita spoločnosti. Stále hľadáme model na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre čo najväčší počet slovenských obyvateľov, zdôraznil Gašparovič a dodal, že najväčší dôraz treba klásť na obsah, ktorý musí korešpondovať s nastúpenými trendmi. Musí akceptovať nové podmienky podnikateľského prostredia a potreby a požiadavky globalizujúceho sa trhu, dodal prezident.
Minister školstva a podpredseda Vlády SR Ján Mikolaj pred novovymenovanými profesormi vyhlásil, že naši ľudia sa musia naučiť pracovať s neustálym prílevom nových informácií, produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi.
Nedostatok financií je jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia lepšiemu prepojeniu výskumnej činnosti na našich vysokých školách s potrebami praxe, uviedla v rozhovore pre agentúru SITA profesorka v odbore podnikový manažment Ľubica Bajzíková, ktorá na dnešnej slávnosti prehovorila v mene všetkých 41 novovymenovaných vysokoškolských profesorov. Mladých výskumníkov treba motivovať a vyburcovať k vyššej aktivite a jednou z ciest ako to dosiahnuť je aj ich lepšie finančné ohodnotenie, pripomenula Bajzíková.
Obrovský kus práce musíme urobiť v zmene základného a stredného školstva, naši študenti nevynikajú v riešení neštandardných úloh, v ktorých treba uplatniť tvorivosť, zdôraznil pre agentúru SITA profesor v odbore informatika Ivan Kalaš. Náš vedecký potenciál je dobrý, slovenská špička je skutočnou kvalitou, nedá sa to však už povedať o tých, ktorí sú na nižšom výkonnostnom stupni za tou špičkou, dodal Kalaš.
Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky sa Kalaš už dlhší čas zaoberá tvorbou programov a ich aplikáciou v praxi. Kalašove softvérové nástroje využívajú tisíce škôl v Európe a v krajinách na oboch amerických kontinentoch. Základy úspešného prieniku jeho tímu na softvérový trh sa podľa Kalašových slov začali hneď po revolúcii v roku 1989, keď fakulta ťažila s intenzívnej spolupráce vtedajšej československej federálnej vlády s holandskou vládou na projekte Komenius zameraného na zavádzanie počítačov do škôl. Od Holanďanov sa vďaka projektu veľa naučili, Holanďania zasa v priebehu času zmenili názor na našich počítačových odborníkov a stali sa odberateľmi produktov slovenských expertov, dodal profesor Ivan Kalaš.
StoryEditor