Úspešné strany od štátu dostávajú príspevok za mandát získaný v parlamentných voľbách, príspevok na činnosť a príspevok za hlasy. Návrh z dielne ministerstva vnútra diferencuje strany podľa počtu získaných mandátov - za prvých dvadsať kresiel by mal byť príspevok vo výške 30-násobku priemernej mzdy, za ďalšie kreslá 20-násobok. "Cieľom je potrestanie úspešných strán," tvrdí poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová. Poslanec Robert Madej (Smer) vyhlásil, že zákon je v tejto časti "šitý v prospech menších strán" a bude sa snažiť rozdiely v príspevkoch za mandáty odstrániť. Dôvod na rozdiely v príspevkoch na mandát nevidí ani politológ Láštic. "Ak sa chce šetriť, nech sa zníži príjem za jeden mandát." Navrhované riešenie sa nepozdáva ani riaditeľovi odboru boja proti korupcii na Úrade vlády Jánovi Hrubalovi. "Šetriť sa dá napríklad zrušením príspevku za mandát."
Neobmedzené členské
Napriek pôvodným plánom zákon nemá ambíciu zaviesť limitované členské príspevky. Predseda finančného výboru NR SR Pál Farkas (SMK) je proti. "Máme zlé skúsenosti s tým, keď niektoré strany financovali jeden-dvaja ľudia, je to otvorené obchádzanie daňových povinností." Naopak, poslanec Peter Miššík (SDKÚ) myšlienku členského bez obmedzení podporuje. "Ak sa stále hovorí o tom, koľko strany dostávajú peňazí od štátu, nesmieme brániť členom platiť členské v akejkoľvek výške."
Strany si pri hospodárení pomáhajú aj pôžičkami, ktoré Magdaléna Feniková z Nadácie otvorenej spoločnosti považuje za skryté dary. Nový zákon síce stranám prikazuje viesť si evidenciu pôžičiek, nie však zoznam subjektov, ktoré pôžičku poskytli. Poslanci v tom nevidia problém. "Ak by strany zverejňovali subjekty, ktoré im požičali, možno by im nakoniec nikto nepožičal," tvrdí Farkas.
Podľa nových pravidiel by strany mohli profitovať aj z obchodných spoločností, ktoré si založia. Pavel Nechala z Transparency International Slovensko (TIS) však varuje pred možným skrývaním darcov: "Stranícka firma vydá knihu, ktorej celý náklad skúpi niekto, kto chce do strany naliať peniaze. Zisk pôjde do strany ako čisté peniaze."
(Samo)kontrola
Napriek viacerým pozitívam upozorňujú odborníci na jeden závažný nedostatok v oblasti kontroly. Výdavky politických strán, prípadne ich hospodárenie, doteraz kontrolovali samotní poslanci, respektíve ministerstvo financií a nový zákon na tom nič nemení. Jedným z riešení by bolo posilnenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu. Odborníci naznačujú, že po novele ústavy a zmene zákona o NKÚ by mohol kontrolovať aj hospodárenie politických strán. Poslanec Ján Jasovský (ĽS-HZDS), ktorého poslanci zvolili do kresla šéfa NKÚ (o tom, či nastúpi, rozhodne Ústavný súd SR), tvrdí: "Otázka financovania strán je vnímaná ako problematická, preto by nebolo zlé, keby sa na túto tému v parlamente otvorila diskusia."
| Príspevky politickým stranám zo štátneho rozpočtu | ||
| 2002-2006 | 2006-2010 | |
| Príspevky za hlasy | 158,8 | 436,8 |
| Príspevky na činnosť | 158,8 | 436,8 |
| Príspevky na mandát | 300 | 297 |
| Spolu za volebné obdobie | 720,6 | 1383,8 |
| Poznámka: Príklad počíta s tým, že k volebným urnám príde rovnaký počet voličov a hlasy budú rozdelené rovnakým spôsobom, ako v roku 2002 | ||
| Zdroj: MV SR | ||