Zbor väzenskej a justičnej stráže zamestnáva stále viac odsúdených. V minulom roku pracovalo až 3414 väzňov, čo predstavuje 67 percent odsúdených schopných pracovať.
Ide o najvyšší počet zamestnaných odsúdených v doterajšej histórii. V roku 2003 pracovalo takmer 65 percent väzňov schopných práce a v roku 1999 to bolo 57 percent.
Odsúdení väčšinou vykonávajú práce, ktoré si nevyžadujú vysokú odbornú kvalifikáciu alebo mimoriadnu zručnosť. Napríklad šijú odevy, obuv alebo vyrábajú a montujú nábytok. Časť z nich pracuje v poľnohospodárstve. Odsúdení v Leopoldove pracujú v pekárni a v tlačiarni. Ďalší pracujú v strediskách vedľajšieho hospodárstva. Tieto strediská si vytvárajú samotné ústavy na výkon trestu odňatia slobody a sú vytvorené na vlastnú výrobu tovarov a poskytovanie služieb. Niekoľko väzňov pracuje vo vnútornej prevádzke ústavov, napríklad v kuchyni, v práčovni alebo ako údržbári, opravári či upratovači. Môžu však pracovať aj u právnických osôb vo vlastníctve štátu a v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách.
Priemerný hodinový zárobok odsúdeného v minulom roku bol takmer 17 korún. Odsúdení totiž podľa zákona nemusia dostávať minimálnu mzdu, keďže nemajú výdavky na živobytie. Z odmeny za prácu čiastočne prispievajú na svoje ubytovanie, stravu, ošatenie a lekársku starostlivosť.
Vlani malo najviac odsúdených - 36 percent stredoškolské vzdelanie, 33 percent základné vzdelanie a 19,4 percenta neúplné základné vzdelanie. Viac ako 8 percent malo úplné stredoškolské vzdelanie, 2 percentá z celkového počtu bolo negramotných a takmer jedno percento malo vysokoškolské vzdelanie.
Zamestnávanie odsúdených je pozitívnym výchovným prvkom, ktorý vytvára predpoklady pre ich úspešné zaradenie do života po prepustení z výkonu trestu. Zamestnávanie väzňov tiež znamená nižšie náklady pre štátny rozpočet. Okrem toho odsúdení nestrácajú pracovné návyky.
TASR o tom informovala Ľubomíra Miklovičová z tlačového a informačného odboru ministerstva spravodlivosti.
StoryEditor