Ombudsman napadol zväzky ŠtB

Hovorca Ústavu pamäti národa (ÚPN) Michal Dzurjanin oponuje - Úrad na ochranu osobných údajov už v roku 2003 odobril náš postup pri zverejňovaní prepisov registrov zväzkov ŠtB.
Podľa neho sa ÚPN riadi zákonom o pamäti národa. "V ňom sa obmedzenie na zverejnenie dátumu narodenia vzťahuje len na tie osoby, ktorým sa nedá dokázať štátna príslušnosť k SR." S tým súhlasí aj právnik Milan Galanda. Podľa neho možno osobné údaje zverejniť buď so súhlasom dotknutej osoby alebo v prípade, ak osobitný zákon určí, kto a aké údaje môže zverejňovať. "Keď NR SR prijala zákon o Ústave pamäti národa, splnomocnila túto inštitúciu, aby informácie, ktorými disponuje, aj zverejnila." Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov sa nám - aj napriek prísľubu odpovede - nepodarilo získať. Kandráč pritom dodáva - občania, ktorí majú evidentné súdne rozhodnutie o nepravdivosti údajov v archívoch ŠtB, by nemali byť vedení vo verejných zoznamoch. ÚPN s rešpektovaním súdom nemá problém. Podľa Dzurjanina však k žiadnemu takémuto verdiktu doteraz nedošlo. "Ak by sa však v budúcnosti takýto prípad vyskytol, môže ústav do evidencie doplniť, že podľa rozhodnutia súdu konkrétna osoba s ŠtB nespolupracovala." Odborníci zároveň upozorňujú, že takúto osobu nie je možné zo zoznamov vyškrtnúť - archívy uchovávajú dokumenty z minulosti.
"Pripúšťam, že niektoré údaje môžu byť chybné, nie je to však dôvod na to, aby sa do pôvodných archívnych materiálov zasahovalo," prízvukuje Galanda. Podľa neho by sa skôr zistené chyby mali uviesť na pravú mieru napríklad vysvetlivkou k textu.
Podobne riešia situáciu aj v Českej republike. Známym sa stal prípad herečky Jiřiny Bohdalovej, ktorá bola v záznamoch ŠtB vedená pod krycím menom Jarmila. Súd skonštatoval, že s ŠtB nespolupracovala, a takúto evidenciu označil za neoprávnenú. Z evidencie ju však nevymazali. Pri jej priezvisku v zoznamoch odvtedy figuruje odkaz, že vyhrala súdny spor.