Spoločne s Gerhardom Klöschom a Josefom Zeitlhoferom z Univerzitnej kliniky neurológie Lekárskej univerzity vo Viedni pozorovali od novembra 2005 do júla 2006 správanie desiatich heterosexuálnych párov počas spánku. Išlo o mladých, slobodných a bezdetných ľudí vo veku od 21 do 31 rokov. Spoločne spali 126 a oddelene 123 nocí. Na základe 67 nocí, počas ktorých prišlo medzi pármi k sexuálnemu kontaktu, vedci zistili, že sex pôsobí ako na ženský, tak aj na mužský spánok pozitívne.
Počas sledovaného obdobia sa vedci zameriavali na subjektívne pocity testovaných osôb, ale aj na kvalitu ich spánku. Vo väčšine prípadov sa zhodovali dáta meracích prístrojov, ktoré mali pripevnené na zápästí so subjektívnymi pocitmi. "Ako subjektívne hodnotenie, tak aj dáta na prístrojoch nám ukázali, že ženy reagovali počas spánku na prítomnosť partnera podstatne citlivejšie ako muži, ktorí naopak spali horšie bez partneriek. S partnerkou u nich prišlo k výraznému zlepšeniu objektívnych i subjektívnych parametrov ako v noci počas spánku, tak aj ráno po prebudení," povedal Dittami. Zároveň sa domnieva, že podstata poznatku tkvie v evolúcii, pretože žena reaguje na muža, avšak zároveň je citlivá v podstate na každý pohyb, čo sa spája s jej rolou matky. Muž zasa reaguje na spánok vo dvojici ako na skupinové spanie, počas ktorého sa cíti obzvlášť bezpečne.
Manželská posteľ je dokonca tiež relatívne mladý "vynález", ktorý je typický len pre západné kultúry. Spanie vo dvojici sa objavilo až so vznikom súkromia intimity, ktoré sa stali sociálne akceptovanými normami správania modernej priemyselnej spoločnosti. Výsledky štúdie potvrdzujú aj fakt, že poruchami spánku trpí 65 percent žien, zatiaľ čo u mužov je to len 20 percent