Ten, kto Mečiarovi jamu kope

Na prvý pohľad sa môže zdať, že to Smer myslí s pádom vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu vážne. Táto strana sa už dlhodobo profiluje ako radikálna opozícia, ktorá je v zásadnom systémovom konflikte so stredo-pravou vládnucou koalíciou. Táto strana už dlhodobo selektívne útočí na jednotlivých ministrov s cieľom vyvolať napätie v radoch vládnej koalície. Táto strana už dlhodobo kreslí katastrofické scenáre dosahov reforiem s jediným a legitímnym odkazom pre časť potenciálnych voličov: Vaša situácia je neúnosná, ale my vieme, ako sa to dá zmeniť vo váš prospech. Bez ohľadu na prvoplánový politický marketing a nedotiahnuté povolebné kroky v daňovej oblasti (výpadky v rozpočte nahradíme akýmsi škrtaním v štátnej správe) to inak ani robiť nemôže. Tak môže vyzerať zámer Roberta Fica na prvý pohľad -- iniciatívy Smeru sa však nemusí báť premiér, ale niekto úplne iný.
V prieskumoch najpopulárnejší slovenský politik sa totiž prezradil časovaním a spôsobom prezentácie svojho zámeru. Aj keď má väčší politický problém minister školstva Martin Fronc (KDH), Fica oficiálne trápi najmä nezáujem premiéra o vnútropolitické dianie na Slovensku. Aj keď vytiahol do boja proti Dzurindovi, resp. celej vláde, neunúval sa o tom hovoriť v Smere ani s časťou svojich podpredsedov. Dodatočný problém s Froncom je preto iba zastierací manéver, keďže zdanlivo naivné vyhlásenie o dôvodoch na odvolanie premiéra sleduje úplne iný záujem -- urýchliť rozkol v poslaneckom klube ĽS-HZDS a eliminovať tak konkurenciu v regionálnych, resp. parlamentných voľbách. Ľudová strana sa totiž štiepi na "tvrdosti" prístupu k vládnemu kabinetu, resp. na definovaní politických partnerov, odkiaľ Vladimír Mečiar v predstihu vyradil práve Smer. Aj preto chce Fico postaviť ĽS-HZDS pred hotovú vec: Buď ľudová strana podporí pád vlády, alebo sa z toho v očiach voličov "trápne vyhovorí".
V tom druhom prípade sa otvárajú dvere pre odchod ďalších poslancov ľudovej strany z klubu, a zároveň vzniká priestor na strategické oslabovanie "opozičného" kreditu mečiarovcov. Jasný návrh Smeru volá po jasnej odpovedi pasívneho ĽS-HZDS, ktorého stratégia sa skutočne obmedzila na vstup do vlády za každú cenu. Horšie to už vyzerá s politickými a verejnými dôsledkami útoku na premiéra. Iniciatíva nemá takmer žiadnu politickú podporu (s výnimkou KSS), a Smer nedokáže konkretizovať ani ďalšie kroky po hypotetickom páde Dzurindovho kabinetu. Inak povedané, klasická mediálna jednohubka, ktorá kvôli skrytému terču rezignovala na zdravý rozum. To už nie je zlý signál iba pre Mečiara, ale predovšetkým pre potenciálnych voličov a povolebných partnerov Smeru. V tej pomyselnej jame totiž nemusí skončiť iba Mečiar. Stačí sa iba lepšie pozrieť, na čom stojí návrh Roberta Fica...