Kamerový systém v hodnote niekoľko miliónov korún inštalovaný v obciach nachádzajúcich sa pri slovensko-ukrajinskej hranici v okrese Sobrance nie je stopercentne funkčný, lebo obce nemajú peniaze na zaplatenie elektriny pre verejné osvetlenie. A keď nesvietia pouličné lampy, nie je funkčný ani bezpečnostný kamerový systém.
"V Koromli svietime len do pol jednej v noci a osvetlenie zapíname ráno pred štvrtou. Viem, že v čase keď nesvietime, je kamerový systém nefunkčný, ale obec nemá peniaze. Vypínaním verejného osvetlenia ušetríme dajaké korunky," povedal v rozhovore pre agentúru SITA starosta Koromle Ján Medviď. Dodal, že náklady na verejné osvetlenie u nich predstavujú okolo 100 000 korún ročne.
"My zatiaľ svietime celú noc, no tiež uvažujem o vypínaní svetiel," povedal starosta prihraničnej obce Vyšné Nemecké Jozef Danko.
Bezpečnostný kamerový systém má inštalovaných dvanásť obcí v prihraničnom pásme, no sú na tom podobne ako v Koromli a osvetlenie v noci na kratší či dlhší čas vypínajú. Podľa Medviďa verejné osvetlenie celú noc svieti len v troch z dvanástich obcí.
Ako uviedli Danko i Medviď, na príčine je, že obce nedostávajú dotácie na osvetlenie, hoci ich majú zmluvne prisľúbené, musia o ne každoročne žiadať.
"Žiadosti sme posielali minulý rok na jeseň, no dodnes nevieme, či peniaze dostaneme, lebo o tom musí rozhodnúť Rada vlády," povedal Danko. Takáto situácia sa opakuje praktický každý rok a obce sú v neistote, či peniaze dostanú.
"Podľa môjho názoru treba tento systém zmeniť, lebo nám to robí problémy a drží nás to v neistote. Najlepšie by bolo, keby sme peniaze dostávali na základe zmluvy paušálne každý rok vo výške okolo 60 percent z nákladov na verejné osvetlenie, aby sme s tým vedeli kalkulovať pri tvorbe rozpočtu. Pre nás sú to veľké peniaze," povedal Medviď. Dodal, že kamerový systém sa osvedčil a vďaka nemu v obci odhalili menšie priestupky, preto by bolo dobré, keby fungoval normálne.
Pracovníčka Krajského úradu v Košiciach Anna Pastiriková povedala, že žiadosti včas postúpili a k týmto otázkam sa má vyjadriť František Šimko z Rady vlády. Agentúre SITA sa však s ním nepodarilo skontaktovať.
V prvých šiestich obciach na severovýchode okresu inštalovali bezpečnostné kamery v roku 2004. V ďalších šiestich obciach, vrátane Vyšného Nemeckého, inštalovali kamerové systémy o rok neskôr. Kamerové systémy sa inštalovali v rámci programu prevencie kriminality a na základe zmlúv medzi štátom a obcami, v ktorých je zakotvené, že obce dostanú príspevok na verejné osvetlenie a prevádzku kamier.
StoryEditor