Dnes oslavuje Rím 2759. výročie svojho založenia

Podľa jednej z legiend mesto Rím by dnes malo osláviť 2759. výročie svojho vzniku. Obdobie vzniku talianskej metropoly určil rímsky učenec Marcus Terentius Varro v prvom storočí pred Kristom. Rím údajne založili dvojičky Romulus a Rémus, ktoré našla, dojčila a tým aj zachránila vlčica. Podľa legendy boli dvojičky synmi Ree Silvii - dcéry kráľa Numitora z mýtického mesta Alba Longa. Mesto sa nachádzalo v albánskych horách juhovýchodne od miesta, kde sa dnes rozprestiera Rím. Pred narodením dvojičiek kráľa z trónu zosadil jeho brat Amulius. Rea sa zasa mala stať vestálkou, a keďže každá vestálka musí pred nástupom do funkcie zložiť panenský sľub, jej tehotenstvo spôsobilo obrovský škandál. Rea funkciu odmietala. Amulius sa jej aj jej potomkov, ako potenciálnych konkurentov chcel zbaviť, čo by mu zabezpečilo trón a neohrozenú vládu. Rea deti čakala s bohom vojny Marsom, no ani ten ju neochránil. Amulius vydal nariadenie, podľa ktorého mali ju aj deti utopiť. Z rúk smrti ju však vytrhol boh Tiber. Obaja chlapci pohodení v košíku prežili vďaka vlčici až ich napokon našiel pastier menom Faustulus. Ten ich spolu s manželkou vychoval, chlapci silneli, až sa z nich stali vodcovia bojovníckej skupiny. Po tom, ako sa dozvedeli pravdu o svojom pôvode, napadli Albu Longu, zabili oslabeného Amuliusa a prinavrátili moc starému kráľovi. Dvojičky sa potom rozhodli založiť svoje vlastné mesto na tej strane rieky, kde sa našli. Keďže obidvaja chceli vládnuť, dostali sa do konfliktu. Mesto údajne vzniklo 21. apríla 753 pred naším letopočtom. Rémus napokon zomrel pod rukou svojho vlastného brata. Romulus sa stal vládcom pevnosti pomenovanej Rome, ktorej názov je odvodení od jeho mena.
Aby sa mesto zaľudnilo, Romulus ponúkol azyl utečencom a exulantom. Zväčša však išlo o zločincov. Ženy získal tak, že oklamal Sabínov z Kvirinalu, ktorí priviedli svoje ženy na slávnosť a napokon ich uniesol. Únos vyústil do vojnového konfliktu, ktorý sa skončil ustanovením spoločnej vlády Romula a sabínskeho kráľa Tita Tatiusa. Smrť sabínskeho kráľa, ktorú možno zosnoval sám Romulus, mu zaručila neobmedzenú vládu.
Vládol dlho, no jedného dňa sa vybral na poľovačku do Kozích močiarov na Marsovom poli a tam ho zasiahla strašná búrka. Keď sa nevrátil domov, všetci uverili, že ho bohovia vzali k sebe a urobili ho nesmrteľným. Jeho smrť je teda zahalená rúškom tajomstva. Po ňom ešte Rímu panovalo šesť ďalších vládcov.