Rieky by potrebovali viac vodných nádrží

Kým na Slovensku ohrozujú majetok a zdravie ľudí najmä lokálne záplavy, v susednom Česku rozvodnené toky spôsobujú v posledných rokoch neporovnateľne väčšie povodne a škody ako u nás. Je to dané rozdielmi v členitosti terénu, hydrologickými podmienkami a v posledných rokoch aj výdatnosťou zrážok. Kým u našich susedov zničili povodne v roku 1997 štátny a súkromný majetok asi za 60 miliárd korún a v roku 2002 až za 70 miliárd, na Slovensku vznikli škody za 2,5 miliardy a 1,65 miliardy korún. Počet obetí sa na oboch stranách ráta za posledné roky na desiatky.

Brzdou Moravy sú zelení
Čo nás s Českom spája, sú napríklad problémy s riekou Moravou. Jej hrádze vodohospodári zvýšili zásluhou financií od zahraničných bánk, ale nie všade kde treba. Najrizikovejší je dvojkilometrový úsek pri obci Kopčany. "Keďže ide o hraničnú rieku, musia byť na obidvoch stranách rieky hrádze rovnaké. Česko a zelení nesúhlasili, aby sa tam zvýšili," vysvetľuje príčiny problémov technický námestník odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave Peter Minárik. Minulý týždeň bola voda v Kopčanoch len dva centimetre pod korunou hrádze. Preliatiu mali zabrániť vrecia s pieskom. Toto provizórium môže zmeniť dohoda oboch krajín o zvýšení hrádzí. Dá sa to riešiť aj zväčšením prietoku v koryte, ktoré zanášajú naplaveniny. V súčasnosti by koryto Moravy nepreviedlo pôvodne stanovených 1 400 kubíkov vody za sekundu. Jeho prietoková kapacita je podľa Minárika len 994 kubíkov.

Program zachránili Švajčiari
Lokálnym povodniam by dokázali naši vodohospodári lepšie čeliť, keby bolo na tokoch viac nádrží. "Na niektorých miestach by sa mohli skombinovať väčšie nádrže so suchými poldrami (nádrže, ktoré sa vodou naplnia len v čase hroziacich povodní)," myslí si Minárik. Keby napríklad v oblasti Myjavskej pahorkatiny nespadlo v uplynulých dňoch len 25 milimetrov zrážok, ale 60, čo je pri búrkach už bežné, tak tamojšie protipovodňové zariadenia by situáciu nezvládli. Viaceré obce tam zachránili práve nádrže. Na rieke Myjava sú len malé poldre s objemom 160-tisíc kubíkov vody. Plány na výstavbu ďalších nádrží závisia od financií a ochrancov prírody, ktorí ich odmietajú.
Výstavba suchých poldrov sa u nás v uplynulých rokov nezastavila len zásluhou finančnej pomoci švajčiarskej vlády, ktorá poskytla štyri milióny frankov. Za to sa urobili poldre v Sučanoch, Lehote pod Vtáčnikom a v Brezne. Pomohli by aj na rieke Nitra. Podľa riaditeľa závodu Povodie Nitra Silvestra Vargu rozpočet im však na takéto objekty nestačí.

Štát neuhrádza náklady
Košický odštepný závod vodohospodárskeho podniku, ktorý spravuje toky v dvoch krajoch, investoval vlani do ich opravy, údržby kanálovej siete, vodných stavieb a hrádzí vyše sto miliónov korún. "Ročná potreba je najmenej trojnásobne vyššia. Štát neuhrádza oprávnené náklady vo verejnom záujme," hovorí technický námestník závodu Marián Miščík.
Od financií závisí aj rýchlosť riešenia protipovodňovej ochrany Banskej Bystrice. V súčasnosti sa pripravuje verejná súťaž na projekt tunela pod Urpínom, ktorým by mala voda obtekať mesto, pripomína František Riga z banskobystrického závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý má zabezpečiť prevenciu proti záplavám, je už tretí rok vo finančnej strate a berie si pôžičky. Na odstraňovanie následkov povodní dostal v uplynulých piatich rokoch zo štátneho rozpočtu viac ako jednu miliardu korún, ale na prevenciu proti veľkej vode len 206 miliónov. Do Environmentálneho fondu odvádza stovky miliónov korún ročne za odbery podzemnej vody a vypúšťanie odpadových vôd. "No na prevenciu proti povodniam sme z fondu nedostali ani korunu," upozorňuje Minárik.

Schválené výdavky na protipovodňovú ochranu v roku 2006
- Schválený rozpočet predpokladá poskytnúť takmer 395 miliónov korún z Kohézneho fondu a štátneho rozpočtu na ochranu Bratislavy a pre Slovenský vodohospodársky podnik.
- Ten dostane aj 111 miliónov zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu.
- Sto miliónov majú získať obce a mestá z Environmentálneho fondu a 70 miliónov sa investuje do projektu vyrovného protipovodňového systému POVAPSYS.
- Za súčasť protipovodňovej ochrany sa považuje aj systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva (signálne sirény) financované prostredníctvom ministerstva vnútra.
Zdroj: MF SR
Pozn.: Ministerstvo životného prostredia má inú interpretáciu poskytnutia týchto prostriedkov. Tieto peniaze nie sú podľa neho určené na tento rok. Sú to väčšinou len vyčlenené financie na projekty, ktoré sa ešte nezačali.