Vysokoškolské vzdelanie by mala mať v budúcnosti podľa tvorcov projektu MINERVA viac ako polovica Slovákov.
V súčasnosti tvoria vysokoškolsky vzdelaní ľudia v SR podľa správy Štatistického úradu Európskych spoločenstiev - Eurostat necelých jedenásť percent populácie. Nárast počtu ľudí s najvyšším vzdelaním umožňuje podľa jedného z autorov MINERVY (projekt na zvýšenie konkurencieschopnosti SR) Martina Bruncka klesajúci podiel výrobnej sféry na ekonomických výkonoch. Výroba sa automatizuje, preto viac ľudí pracuje v službách. Zároveň však stúpajú nároky na vzdelanie, preto bude podľa Bruncka nevyhnutné zvyšovať kvalifikovanosť celej populácie.
Tento trend potvrdzuje aj eurokomisár pre vzdelanie Ján Figeľ. Už v najbližšom desaťročí zanikne v EÚ približne polovica pracovných miest pre obyvateľov s nízkou kvalifikáciou. To sa podľa neho môže výrazne dotknúť práve Slovenska, pretože až okolo 40 percent dlhodobo nezamestnaných ľudí je nízko kvalifikovaných. Investície do vzdelania a najmä spustenie účinného systému celoživotného vzdelávanie sú preto podľa neho nevyhnutné.
V súvislosti s podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí spomenul, že aj v tomto ukazovateli Európa zaostáva. Kým európsky priemer je na úrovni 21 percent, v USA má VŠ vzdelanie okolo 38 percent obyvateľov. Dosiahnuť tento stav je podľa Figeľa "úloha pre niekoľko generácií".
Zástupcovia výrobnej sféry však upozorňujú, že bokom nemôžu ostať ani odborné školy a učilištia. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura konštatoval, že v súčasnosti školy produkujú absolventov so všeobecným vzdelaním bez špecifických znalostí. Tí majú potom ťažkosti s uplatnením sa v praxi. Pripustil, že časť viny na tom majú aj samotní zamestnávatelia, pretože nedefinovali dostatočne presne profil absolventov, teda to, čo by mal budúci zamestnanec ovládať.
StoryEditor