Voličská podpora KSS bude postupne upadať. Jej vstup do parlamentu vo voľbách roku 2002 bol podľa politických analytikov prekvapením, ktoré sa už nemusí opakovať. Podľa politológa Mareka Rybářa stáli za úspechom komunistov v minulých parlamentných voľbách jedinečné okolnosti - v tom čase totiž skolabovala SDĽ. "V tomto volebnom období už však takú priaznivú situáciu pre túto stranu nevidím." Slovenskí komunisti tak s najväčšou pravdepodobnosťou nenapodobnia svoju partnerskú stranu v Českej republike (KSČM), ktorá sa teší vysokej voličskej podpore. Podľa volebnej prognózy českej agentúry Factum Invenio by ich tento mesiac podporil každý piaty potenciálny volič. KSS by podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky s piatimi percentami tesne prekročila hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Reakcia na reformy
Úspech KSS trinásť rokov po páde komunizmu bol podľa odborníkov reakciou časti občanov na zavádzanie sociálnych a ekonomických reforiem po roku 1998. "Mnohí ľudia prepadali cez sociálnu sieť a ocitli sa v situácii, keď im už štát negarantoval dovtedajší životný štandard," vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik. Predpokladá, že zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku vyrazí tromf z rúk komunistov. Očakáva tiež, že voličov, ktorí inklinujú k zdôrazňovaniu sociálnych práv a istôt, na seba naviaže Smer-SD. Pokles vplyvu komunistov očakáva aj jeden z bývalých lídrov novembrových udalostí z roku 1989 Ján Budaj. "Za ten čas, čo sú v parlamente, nedokázali navrhnúť jediný rozumný zákon. Na všetko odpovedajú demagógiou, ktorá mnohokrát opakuje frázy totalitnej propagandy." Predseda poslaneckého klubu KSS Vladimír Ďaďo nevidí rozdiel medzi KSS a inými socialistickými stranami. "KSS je štandardná strana. Líšime sa len postojmi k NATO."
Pokusy o zákaz
Komunisti už dokonca čelili pokusu o zákaz ich činnosti. Návrh na prešetrenie činnosti tejto strany podal koncom minulého roka na Generálnu prokuratúru predseda DS Ľudovít Kaník. Tá neskôr tento prípad odložila. Podobný názor ako Kaník má aj Budaj. Podľa neho stojí KSS na pokraji zákona, lebo propaguje ideológiu, ktorá mala vo svojej podstate neznášanlivosť, triedny boj, potláčanie slobôd. Právnik Vladimír Pirošík považuje možnosť legálneho pôsobenia KSS za prejav demokracie. "Jedným z darov novembra 1989 je aj sloboda prejavu. Tú požívajú prejavy kontroverzné, hnedé aj červené. Ak takéto strany spĺňajú zákon stanovené kritériá, môžu existovať, aj keď sa nám to nemusí páčiť." V programe komunistov sa píše, že KSS pokladá rešpektovanie Ústavy SR a zákonov za samozrejmosť. Práve ich porušovanie by podľa zákona o politických stranách mohlo mať za následok zrušenie politického subjektu.
Nie spolupráci
Ak sa komunisti dostanú do parlamentu aj v budúcom volebnom období, súčasťou vlády sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestanú. O spoluprácu s nimi totiž nemá záujem takmer žiadny politický subjekt zastúpený v NR SR. Zásadne ju odmietajú všetky strany súčasnej vládnej koalície. Užšiu kooperáciu na vládnej úrovni si s KSS nevie predstaviť ani ĽS-HZDS. Jej podpredseda Milan Urbáni tvrdí - nie je to strana, s ktorou by sme chceli vládnuť. Rezervovanejší bol však podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič. Podľa neho sa strana o možnej spolupráci bude rozhodovať až po voľbách. "Dnes nevylučujeme KSS ani SDKÚ." Neoficiálne však aj predstavitelia Smer-SD považujú koalíciu s komunistami za veľmi nepravdepodobnú. Transformáciu, aby si otvorili dvere na spoluprácu s inými stranami, neplánujú. "Kto spoluprácu s nami odmieta, šliape po ideách novembra," odkazuje im Ďaďo.
Osudy komunistických strán v štátoch V4:
Slovensko
Pred rokom 1989 existovala Komunistická strana Československa. Od roku 1990 tu pôsobila KSS - Strana demokratickej ľavice. Po zániku federácie sa pretransformovala na SDĽ a deklarovala sa ako strana sociálnodemokratickej orientácie. Reakciou na to bol vznik súčasnej KSS. V roku 2002 sa dostala do NR SR. SDĽ minulý rok zanikla fúziou so Smerom-SD. Neskôr bola znovuobnovená niektorými jej bývalými členmi.
Česká republika
Súčasná KSČM vznikla transformáciou bývalej KSČ. Tak ako na Slovensku je parlamentnou stranou. Českí komunisti majú najvyššiu podporu spomedzi štátov V4, pohybuje sa okolo 20 percent
Poľsko
Pôvodná Poľská zjednotená robotnícka strana sa v roku 1990 pretransformovala na Sociálnu demokraciu Poľskej republiky. O rok na to bola súčasťou volebnej koalície pod názvom Zväz demokratickej ľavice (SLD). V roku 1999 sa pretransformovali na stranu. Vzápätí sa stali víťazom parlamentných volieb a vládnou stranou. Pochádzal z nej aj prezident Alexander Kwašniewski. V nedávnych voľbách bola SLD porazená konzervatívnymi stranami, do parlamentu sa však dostala.
Maďarsko
Pôvodná Maďarská socialistická robotnícka strana sa po páde komunizmu pretransformovala na Maďarskú socialistickú stranu. Dnes je vládnou stranou, šéfuje jej maďarský premiér Ferenc Gyurcányi
Zdroj: hn