Ľudia zaplatia menej, štát viac

Návšteva lekára po parlamentných voľbách bude lacnejšia. Strany sa predháňajú v sľuboch, čo všetko chcú v zdravotníctve zmeniť. Najpopulárnejšie je zrušenie 20- a 50-korunových poplatkov a nižšie doplatky za lieky. Na jednom sa zhodujú všetky strany -- do zdravotníctva chcú dať viac peňazí.
Zrušenie poplatkov za návštevu ambulancie, vydanie receptu, či za deň pobytu v nemocnici sľubujú tri opozičné strany (Smer-SD, ĽS-HZDS a KSS). KDH chce pre zmenu redukovať poplatok za recept v lekárni z 20 na päť korún. "Poplatky za pobyt v nemocnici a za návštevu pohotovosti sú opodstatnené, ale poplatok za recept je nesystémová dávka a nevidíme v nej zmysel," vysvetlil expert KDH na zdravotníctvo Ján Bielik. Aj keď sa vládne strany dohodli, že poplatky za návštevu lekára meniť nebudú, po voľbách môže byť všetko inak. "S poplatkami nechceme robiť nič," oponuje poslanec Tibor Bastrnák (SMK). Čo na zámery strán hovoria pacienti? "Na poplatky si už viac-menej zvykli, problémom je skôr nedodržiavanie podmienok, za akých sa môžu vyberať," konštatovala Anna Reháková z Asociácie na ochranu práv pacientov.
Poisťovniam je to jedno
Časť peňazí vybraných za recepty inkasujú zdravotné poisťovne. Tie tvrdia, že zrušenie poplatkov na ne nebude mať zásadný vplyv. "Poplatky však znížili množstvo zbytočných návštev u lekárov," pripomína predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Apollo Karol Vinš. Zrušenie poplatkov vníma v čase, keď ich ostatné krajiny zavádzajú (Maďarsko, Chorvátsko, Nemecko) za úplný krok späť Peter Pažitný z Health Policy Institute. "Spoluúčasť pacienta je kľúčová z troch hľadísk. Najmä z hľadiska regulovania dopytu, zároveň má výchovný a stabilizačný charakter." Podľa Pažitného, ak je spoluúčasť pacientov dobre stanovená, vytláča aj korupciu. Toto sa však na Slovensku ešte nepodarilo.
Ďalšou populárnou témou je spolufinancovanie nákladov na lieky zo strany štátu. Práve výška doplatkov za lieky a avizované spoplatnenie niektorých chorôb podľa Rehákovej trápia pacientov podstatne viac ako poplatky u lekárov. "Zvyšovanie spoluúčasti pacientov je nežiaduce," povedal pre HN Viliam Novotný (SDKÚ). Preto chcú rozvinúť individuálne zdravotné poistenie, ktoré by malo pokrývať aj doplatky na lieky. Podľa KDH by spoluúčasť pacientov mala byť priamo úmerná príjmom ľudí. SMK sa zameralo na chronických pacientov a detí. ĽS-HZDS chce zrušiť doplatky liekov na lekársky predpis aj u občanov nad 70 rokov. Podľa Pažitného by sa tým výdavky na lieky vymkli spod kontroly a systém by sa zneužíval. "Existuje s tým reálna skúsenosť v Maďarsku, kde si poistenci nechávali predpisovať lieky na rodinného príslušníka, na ktorého sa vzťahovala výnimka."
Rušenie nemocníc
Parlamentné voľby nebudú mať priamy vplyv na zánik nemocníc. Viacerí odborníci sa však zhodujú, že sieť lôžkových zdravotníckych zariadení je príliš veľká. Napríklad Martin Višňanský z finančnej skupiny J&T (vstúpili do bratislavskej a košickej železničnej nemocnice) upozorňuje, že konkurencia sa vstupom súkromných investorov zvýši. Na rozhodnutiach novej vlády bude, koľko peňazí pridajú zdravotníctvu a čo všetko bude zákon definovať ako bezplatnú zdravotnícku starostlivosť. Čím menej zdrojov, tým väčší tlak bude na redukciu nemocníc. Podľa nezávislého analytika Milana Veleckého budú mať však v rukách najsilnejšiu kartu dve najväčšie poisťovne -- Spoločná zdravotná a Všeobecná zdravotná. Dohromady majú 80 percent poistencov a ich politiku určuje predstavenstvo, ktoré dosadzujú ministri. Skôr ako rušenie nemocníc očakáva ich reštrukturalizáciu.
Poisťovne v neistote
Po voľbách zrejme zmeny čakajú aj fungovanie zdravotných poisťovní. Zatiaľ však nie je isté, akým smerom -- strany sa v názore na ich fungovanie rôznia. Niektoré (SF, KSS) chcú mať jednu verejnoprávnu poisťovňu, SNS jednu akciovku. Smer-SD je za viac poisťovní pri zachovaní ich verejnoprávneho charakteru. Diskutovanou otázkou je obmedzenie výdavkov poisťovní na vlastné potreby. Zajacove reformy zrušili predchádzajúci štvorpercentný limit. Limit chcú opätovne po voľbách zaviesť Smer-SD, ĽS-HZDS, SDKÚ, národniari aj slobodní. "Považujem to za absolútny nezmysel," oponuje Pažitný. Podľa neho je prirodzenou snahou každej spoločnosti mať čo najnižšie náklady.