Lacnejšie štúdium?
Pre niektorých externistov by tak štúdium podľa Čaploviča mohlo vyjsť paradoxne aj lacnejšie ako doteraz. Poplatky externistov sa dnes pohybujú od 5- do asi 50-tisíc korún ročne. "Neboli by to ani také vysoké sumy ako dnes, pretože by sa neplatilo na réžiu firmám, ale škole." Ako dodal, maximálna hranica poplatkov by mohla byť okolo 20-tisíc korún. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér zdôrazňuje, že by malo byť na školách, či budú poplatky vyberať alebo nie - a za ktoré študijné programy. "Na zaujímavé odbory, ako je právo, by sme žiadali poplatky až do výšky ročných nákladov na študenta - 30-tisíc korún. Pri menej zaujímavých odboroch by to boli len percentá z nákladov."
Problémové zmluvy
Niektorí rektori sú však voči tomuto riešeniu skeptickí. "Nie je to veľmi systémové riešenie," tvrdí rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay. Naopak, šéf Rady vysokých škôl Libor Vozár hovorí o prínose - spoplatnenie pomôže zlikvidovať "celý sektor, ktorý parazituje na externom štúdiu, a peniaze pôjdu vysokým školám." Problémom však môžu byť podľa odborníkov aj zmluvy, ktoré študenti podpísali s rôznymi organizáciami. "Mám obavy, aby nakoniec nemuseli platiť jednému aj druhému," upozorňuje predseda parlamentného školského výboru Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS). Aj šéf Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš pripúšťa, že s podpísanými zmluvami bude problém. Fronc čaká, ako sa v tejto súvislosti zachovajú školy - tie totiž podľa neho dnešnému systému poplatkov "dávajú nepriamo zelenú". Čaplovič je presvedčený, že problém vyrieši preklenovacie obdobie, po ktorom zmluvy medzi študentmi a rôznymi organizáciami prestanú platiť.
Špekulácie s externistami
Legislatíva podľa Fronca musí riešiť aj to, koľko externistov môže na univerzitách maximálne študovať. "Keď budeme školy finančne motivovať, bude denné štúdium čoraz viac vytláčané na okraj." Rovnaký názor má aj Čaplovič. "Vysoká škola, ktorá má viac externistov ako denných študentov, už nie je univerzita, ale rekvalifikačné pracovisko." S obmedzením počtu diaľkových študentov súhlasia aj rektori. "Maximálne desať až pätnásť percent externistov - to je v poriadku. Viac než polovica, to už je špekulácia," tvrdí Báleš. Podľa Gahéra by externistov nemalo byť viac ako dvadsať percent. Kvalita externých študentov je navyše podľa Čaploviča podstatne nižšia ako u denných študentov. "Študent, ktorý chodí na cvičenia, prednášky, píše rôzne práce, má kvalitnejšiu prípravu." Samotní študenti so spoplatnením štúdia problémy nemajú. "Väčšina študentov radšej zaplatí univerzite ako organizácii, ktorá veľmi okrajovo alebo vôbec nesúvisí so školou," vyhlásil predseda Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga.
Ako sa platí za externé štúdium
Škola uzavrie so "sprostredkovateľom" dohodu o technickej, administratívnej a či materiálnej pomoci pri zabezpečení štúdia. Študent platí "sprostredkovateľovi " desať až niekoľko desiatok tisíc korún ročne. Ak škola nemá "sprostredkovateľa", študenti napríklad pri zápise zaplatia náklady na štúdium podľa sponzorskej zmluvy, či peniaze darujú. Aby na to nezabudol, dekan fakulty ho na povinnosť zaplatiť upozorní listom a priloží šek.
| Koľko externistov bolo v školskom roku 2005/06* | |||
|
Vysoká škola |
Počet študentov |
Externisti |
Podiel v % |
| Kat. univerzita Ružomberok | 6 793 | 4 372 | 64 |
| Univerzita M.Bela B.Bystrica | 8 807 | 5 644 | 64 |
| Trnavská univerzita Trnava | 3 130 | 1 710 | 54 |
| Univerzita Cyrila a Metoda Trnava | 3 057 | 1 640 | 53 |
| Univerzita K. Filozofa Nitra | 5 595 | 2 647 | 47 |
| Prešovská univerzita Prešov | 4 292 | 2 050 | 47 |
| Slov. Poľnohosp. Univerzita Nitra | 4 527 | 1 842 | 40 |
| * V tabuľke sú zahrnutí len študenti bakalárskeho štúdia, ktorých je väčšina | |||