Magnetické ochranné deflektory by mohli jedného dňa ochraňovať novú generáciu astronautov pred nebezpečným vesmírnym žiarením. Či sa tak naozaj stane, ukážu výsledky testov takéhoto zariadenia. Vystavenie energeticky nabitým časticiam môže astronautov na dlhých misiách vystaviť riziku rakoviny a dokonca i strate vedomia. Nebezpečné častice pochádzajú zo solárneho vetra, výbuchov supernov, ako aj ďalších, dosiaľ neidentifikovaných zdrojov spoza našej Slnečnej sústavy. Magnetické pole Zeme pred podobnými časticami ochraňuje vesmírne plavidlá na orbite, ako raketoplány, alebo Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). No astronauti chystajúci sa na Mars či Mesiac sa na podobnú ochranu nebudú môcť spoľahnúť. Aj to je dôvod, prečo sa americké a európske plány na poslanie ľudských misií na Mesiac a Mars v súčasnosti zameriavajú na ochranu pred radiáciou. Skupina výskumníkov z Washingtonskej univerzity v Seattli nedávno dokončila experimentálne testovanie jednej z možností - bubliny napustenej nabitými časticami alebo plazmy, ktoré by mohli fungovať ako ochranný štít. Druhý tím v Rutherford Appleton Laboratory vo Veľkej Británii pod vedením Ruth Bamford verí, že sa mu podarí vytvoriť vlastný typ ochranného štítu. Medzi plánmi britských vedcov je i vypustenie experimentálneho satelitu v oblaku plazmy do vesmíru.
Koncept je založený na predpoklade, že plazma má silné magnetické a elektrické polia, ktoré dokážu v princípe odraziť nabité častice. Vedci začali skúmať tento fenomén pomocou jednoduchého generátora magnetického poľa pozostávajúceho zo slučiek drôtu, cez ktorý prechádza elektrická energia. Už o niekoľko mesiacov ho budú môcť použiť na zachytenie oblaku plazmy a testovať jej schopnosť odrážať nabité častice vo vnútri vákuovej, asi dva metre veľkej komory. Do konca roka 2007 veria, že efekt budú môcť otestovať v komore s dvojnásobnou veľkosťou s použitím rýchlejších častíc. Ďalším plánom je získanie financií na pokusnú misiu, pri ktorej by podobné drôty použili na vonkajšom plášti vesmírneho plavidla a vytvorili tak okolo neho magnetické pole obsahujúce oblak plazmy. "Dúfajme, že sa nám takáto misia podarí už v najbližších 10 až 15 rokoch," povedal člen tímu Robert Bingham z Rutherford Appleton Laboratory.
Nebolo by to po prvý raz, čo by vesmírne plavidlo vypustilo oblak plazmy do vesmíru. V roku 1984 jeden z troch satelitov misie AMPTE (Active Magnetospheric Particle Tracer Explorer), ktorý bol skonštruovaný na skúmanie základných fyzikálnych vlastností plazmy, vytvoril niekoľko tisíc kilometrov dlhý plazmový oblak. Oblak na čas ochraňoval satelity pred solárnym vetrom, no vtedajšia technika nedokázala plazmu udržať a tak sa vytratila do otvoreného vesmíru a satelity opäť zostali bez ochrany. Niektorí vedci tvrdia, že koncept ochranného štítu je sľubný začiatok. John Slough, ktorý vedie tím z Washingtonskej univerzity, uviedol, že štúdia financovaná NASA dokázala, že nebezpečné častice sa dajú odrážať bublinami plazmy a drôteným materiálom hrubým iba niekoľko centimetrov. "Otázka však je, či to dokážeme urobiť aj vo veľkom meradle," povedal Slough.
StoryEditor