StoryEditor

Angličtina boj o prvenstvo nevyhrala. Je tu globish!

30.08.2005, 00:00
V dejinách sa objavilo niekoľko pokusov o vytvorenie umelého jazyka, ktorým by sa dorozumelo celé ľudstvo. Utopické projekty mali názvy ako kosmos, volapuk či novial. Najďalej to dotiahlo esperanto, to však tiež prehralo svoj boj s angličtinou. Ani jej pozícia však nie je celkom istá.

Angličtina je rodným jazykom iba pre dvanásť percent ľudstva. Zvyšok by sa mal tento jazyk vo vlastnom záujme naučiť, pre bežnú komunikáciu však netreba mať univerzitný titul z Cambridge ani Oxfordu. Stačí sa naučiť globish. Myslí si to aspoň francúzsky jazykovedec Jean-Paul Nerri?re, ktorý sa pokúsil dať patričnú formu a systém tomu, čím už ľudia aj tak dávno hovoria - skomolenou a zjednodušenou formou angličtiny.

Najznámejší neúspech
Tento jazyk je dobrým ilustračným príkladom toho, že nie všetky dobré nápady sú odsúdené na úspech. Esperanto na svet priviedol poľský lekár Ludovik Zamenhof už v roku 1887. Jeho cieľom bolo ľuďom poskytnúť politicky neutrálny jazyk bez kultúrnych nánosov. Záujem o esperanto vrcholil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, nikdy sa však nedožilo masovejšieho uplatnenia, skôr sa pre niektorých ľudí stalo koníčkom a dôvodom na medzinárodné stretnutia.
Hoci sa o to snažilo, ani esperanto nebolo celkom neutrálne - jeho zvuk pripomínal taliančinu, prevažovali v ňom vplyvy západných, resp. európskych jazykov. Esperanto sa zrodilo vo východnej Európe a bolo to na ňom aj vidieť - syntax, mnohé gramatické črty, početné frázy a vety typické pre tento jazyk prezrádzali slovanský pôvod svojho tvorcu.
Esperanto malo svojich kritikov, ale aj vášnivých obhajcov. Ako tvrdili, po dvoch tisíckach hodín angličtiny (päť hodín týždenne počas desiatich rokov školskej dochádzky) priemerní Japonci či Číňania nie sú schopní tento jazyk používať v praktických situáciách. Väčšina z nich je v angličtine veľmi nemotorná a majú veľké problémy s tvorením mnohých hlások, čo ešte zhoršuje ich schopnosť komunikovať. Skúsenosť s esperantom bola lepšia, už po 220 hodinách boli obyvatelia týchto krajín schopní rozprávať bez väčších komplikácií. Keďže bolo esperanto cudzím jazykom pre každého, všetci museli vynaložiť isté úsilie, a to pomáhalo v komunikácii.

Prečo sú Američania zlí
Esperanto odstraňovalo bežný problém cudzincov pri komunikácii s ľuďmi, ktorých rodným jazykom je angličtina - tí sa zvyčajne nenamáhajú prispôsobiť štýl a rýchlosť reči cudzincovi a očakávajú od každého vysoký jazykový štandard. Ľudia s angličtinou ako materským jazykom až 95 percent času hovoria so svojimi príbuznými alebo krajanmi, ich uši teda nie sú zvyknuté na počúvanie všetkých zvláštnych prízvukov, ktoré môžete nájsť po svete. Majú zároveň veľké problémy, ak chcú zjednodušiť svoj prejav, pretože sa nevedia vzdať gramaticky správnych foriem, ktoré majú vžité. Inou príčinou je aj to, že sa zvyčajne nikdy neskúšali naučiť cudzí jazyk, pretože si všade vystačili s angličtinou.
Ako sa ukázalo, akokoľvek umne vytvorený umelý jazyk to má veľmi ťažké v súťaži so živými jazykmi. Keď neuspelo ani esperanto, nádejou miliárd ľudí, ktorí sa chcú dorozumieť, ale nechcú dlhé roky obetovať štúdiu vzorovej angličtiny, je dnes práve globish.

Made in France
Francúzsko je krajina, ktorá sa asi najviac na svete bojí vplyvu angličtiny. Je to zrejme najmä zo žiarlivosti, že sa práve francúzština nestala najpopulárnejším svetovým jazykom. Prekvapivo však za pokusom o kodifikáciu globish, jazyka postaveného na angličtine, stojí práve Francúz. Doma mu kritici vyčítajú, že zabíja francúzštinu, on však tvrdí, že ju, práve naopak, bráni pred tým, aby bola zabitá angličtinou.
Prvé zárodky nápadu v Nerri?rovi skrsli v osemdesiatych rokoch, keď pracoval v parížskej pobočke IBM, kde sa stretávali ľudia desiatok národností. Na jednom pracovnom stretnutí sa začali rozprávať všetci, s výnimkou dvoch prítomných Američanov. "Všetci sme rozprávali zlou angličtinou, skutočnou globish," povedal Nerri?re v rozhovore pre International Herald Tribune. "Niekto môže mať slovnú zásobu dvetisíc slov, iný 1 200 trochu iných slov. Jednou z vecí, o ktoré sa usiluje globish, je to, že 1 500 slovami dokážete vyjadriť všetko. Ľudia na celom svete budú rozprávať s použitím tejto obmedzenej slovnej zásoby.

Nepotrebná neter
Vo svete sa používa takmer sedemtisíc jazykov, takže potreba spoločného jazyka je nepochybná. Globish je jazyk, ktorým sa dobre porozprávajú dvaja cudzinci, ale rodený Angličan im pritom nemusí príliš rozumieť. Ako tvrdí Nerri?re, globish nie je jazyk, ale nástroj. Jazyk je šíriteľom kultúry, čo nie je ambíciou globish určeného iba na prostú komunikáciu - kultúra sa môže aj naďalej rozvíjať v národných jazykoch.
Jedným zo základných princípov globish je, že má iba 1 500 slov (Oxford English Dictionary ich má vyše 600-tisíc). Slovník mnohé veci zjednodušuje, nenájdete v ňom napríklad slová ako niece (neter) či nephew (synovec), pretože sa dajú nahradiť opisom children of my brother (bratove deti).
Podľa Nerri?ra potrebujete na slušné zvládnutie globish 182 hodín plus krátky čas na naučenie Sinatrovej piesne Strangers in the Night - ako tvrdí, texty piesní sú ideálnym nástrojom na učenie sa akéhokoľvek jazyka. Hoci priznáva, že to nie je pekný jazyk, pretože sa jeho slová často opakujú a mnohé konštrukcie sú hrboľaté, zdôrazňuje, že to nemá byť jazyk, v ktorom by mal hovoriť Hamlet.
Podobne ako niekdajší priaznivci esperanta ani priaznivci globish nešetria optimizmom. S rastúcou silou globish bude podľa nich upadať sila angličtiny. Malo by to mať vynikajúci dosah na ostatné jazyky: všetky si budú s angličtinou rovné a každý bude v sebe niesť svoje kultúrne bohatstvo. Globish tu bude na obchodovanie a každodennú komunikáciu. Napriek svojej obmedzenosti sa však aj ním dá vyjadrovať celkom poeticky, dá sa ním napríklad vyjadriť jazyková paralela medzi dvoma opojnými nápojmi: Although Globish looks and sounds similar to English, there is the same difference as between Wine and Cognac: one comes from the other, and is limited but
much more powerful
- Hoci globish vyzerá a znie ako angličtina, je medzi nimi rovnaký rozdiel ako medzi vínom a koňakom: jeden sa vyrába z druhého, jeho množstvo je síce obmedzené, ale práve o to je silnejší.

POROVNANIE ANGLIČTINY A GLOBISH

Nerri?re má mnoho nasledovníkov z celého sveta, ktorí predkladajú svoje návrhy a úpravy, čím vzniká aj istý zmätok. Jedna z navrhovaných verzií globish je založená na zjednodušenej angličtine, ale nehrá sa s fonetickým prepisom slov.

Angličtina: This little tidbit of literary joy is amiable and a slam dunk to peruse, notwithstanding the fact that it has the overwhelming gall to propose a revamping of our methods of verbal exchange around the world.
Globish: This book is easy to read and with pleasure. Still, it proposes a complete change in the way we communicate around the world.

Angličtina: But, when they shoot the breeze with non Anglophones, the wicket isn#146#t sticky any more.
Globish: But when they discuss with non native English speakers, things are much better.

Iná verzia presadzuje fonetický prepis slov, čím sa situácia zjednodušuje pre mnohých cudzincov, ktorí sa nemusia učiť niektoré zvláštnosti anglickej výslovnosti - pri počte 1 500 slov ich však nie je až tak veľa. Nevýhodou je, že tým čiatočne vzniká iný jazyk, pretože sa z tohto prepisu ťažšie prechádza do angličtiny a späť. Táto podoba globish napríklad ukončuje každú vetu trojbodkou a vyhýba sa veľkým písmenám. Objavujú sa niektoré zlepšenia, napríklad dlhú podobu hlások prepisujú ich zdvojením. Anglická veta ´"I like ice cream" potom v globish vyzerá ako "aay laaik aaiskrim ...".
Angličtina:
Globish uses a simplified pronunciation guide spelling which merges many of the vowels of English speech. People speaking this spelling dialect could be understood by other English speakers but their pronunciation would be considered a little off.
Fonetický, nezjednodušený prepis: Globish yuzaz a simplifaid pranansiashan gaid speling wich marjaz meny av tha vaeulz av Inglish spich. Pipal spiking dhis speling dialect cud bi andarstud bai adhar Inglish spikarz bat der pranansiashan wud bi cansidard a litl auf.

01 - Modified: 2003-01-27 10:54:57 - Feat.: 0 - Title: Hrbatý hral aj na burze 02 - Modified: 2003-01-27 10:56:04 - Feat.: 0 - Title: Vstupenka do lepších firiem
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
24. november 2024 13:44