Najväčší svetový znečisťovateľ Spojené štáty americké dosiaľ vytrvalo odmietali zodpovednosť za globálne otepľovanie a iba overovali odporúčané spôsoby, ako tento trend spomaliť. Vláda prezidenta Georgea W. Busha dlho odmietala uznať úlohu človeka v tomto fenoméne, a to dokonca aj vtedy, keď vedci odhadli, že jedna štvrtina nebezpečných plynov zachytávajúcich v atmosfére teplo, pochádza práve z amerických zdrojov. Pevný tlak zahraničných expertov, verejná mienka, nová prevaha demokratov v kongrese a dokonca i vrchný súd však pred klimatickými zmenami Američanom otvárajú oči. Na začiatku apríla pripustili Američania alarmujúce predpovede spojené s globálnym otepľovaním a jeho prípadné katastrofické následky potom, čo Medzivládny výbor pre klimatické zmeny (IPCC) pri OSN vydal správu, v ktorej upozorňuje na rýchle konanie. Bush, ktorý sa vo svete nevyhol ostrej kritike pre svoj odmietavý postoj voči ratifikácii Kjótskeho protokolu, zameraného na znižovanie emisií oxidu uhličitého, spočiatku vyhlasoval, že by to mohlo mať vážne ekonomické následky. Teraz sa však jeho rétorika zmenila a ako tvrdí, celú záležitosť berie mimoriadne vážne. Napriek tomu však nepodporil nič iné iba finančné stimuly, predovšetkým na biopalivá, aby proti celej veci bojoval.
V kongrese sa niekdajšiemu viceprezidentovi, dnes bojovníkovi za ochranu životného prostredia Alovi Gorovi dostalo vrelého prijatia. Aj vďaka jeho osobe sa otázka boja proti klimatickým zmenám začala verejne prerokúvať, pričom ako hlavný bod programu sa bude riešiť v lete. A to i napriek tomu, že poslanci zatiaľ netušia, ako sa k celej veci postaviť. Aj napriek tomu, že USA produkujú až 25 percent svetových skleníkových plynov, iba niekoľko štátov, ako napríklad Kalifornia, urobilo konkrétne kroky na zníženie emisií vo vzduchu. Bush odmieta prijať akékoľvek riešenia, ktoré by priamo ohrozili americký ekonomický rast či pracovné miesta. Podľa jeho vyjadrení je iba ekonomická prosperita jedinou vhodnou odpoveďou na dôsledky globálneho otepľovania, pričom by radšej financoval vývoj čistých technológií. Jeho vláda tiež verí, že akékoľvek obmedzenia z americkej strany budú úplne zbytočné, keď tak nespravia i Čína a India, ktoré sa v rámci Kjótskeho protokolu považujú za rozvojové krajiny a preto i reštrikcie voči nim sú miernejšie. Podľa najnovších prieskumov sú Američania pripravení bojovať proti globálnemu otepľovaniu i verejne, aj keď by to znamenalo spomalenie ekonomického rastu a zmenšovanie áut. Päťdesiatdva percent v spoločnej ankete New York Times a CBS News uviedlo, že životné prostredie by malo byť na prvom mieste, kým 36 percent opýtaných si myslí, že by mala byť prvoradá ekonomika. Až 92 percent Američanov by súhlasilo s reguláciami a to aj v prípade, že by výrobcovia áut začali vyrábať viac ekologicky výhodných automobilov, ktoré by boli podstatne drahšie. Iba 20 percent z opýtaných by však privítalo zvýšenú daň na benzín, ktorá by mala užívateľov prinútiť k šetreniu.
StoryEditor