Zámocký park v Bojniciach prechádza obnovou. V rámci nej plánujú pracovníci Múzea Bojnice vybudovať ojedinelý "charakterový" park. Ako agentúru SITA informoval riaditeľ múzea Ján Papco, vzácne stromy v parku zosobnia s postavami, ktoré na malebnom zámku bývali. Podľa Papca dendrologické, vizuálne, symbolické, estetické a iné vlastnosti stromov vytvárajú ich charakter. "To znamená, že k charakterom historických osobností, ktoré obývali Bojnický zámok možno v parku priradiť charakterovo zodpovedajúci strom. Duch Bojnického zámku, sa tak premietne do celého areálu zámku," uviedol Papco. Na túto myšlienku ich naviedol asi najznámejší bojnický strom - 700 ročná Lipa kráľa Mateja pred vstupom do zámku. Ako príklad Papco spomenul ginko dvojlaločné. Na konci vegetačného obdobia, sa oproti iným stromom mimoriadne zvýrazní - zažiari intenzívnou žltou farbou. "To isté, aj keď metaforicky možno povedať o Jánovi Zápoľskom. Ten sa na konci svojho života zaskvel tým, že bol časťou šľachty zvolený za uhorského kráľa. Ďalšou neobvyklou vlastnosťou ginka dvojlaločného je podľa Papca to, že na rozdiel od iných stromov stráca ginko svoje listy naraz - z noci na ráno. "A opäť paralela. Časť uhorskej šľachty zvolila za uhorského kráľa Ferdinanda Habsburgského. Ten Jána Zápoľského z Bojníc rýchlo vytlačil, a tak Ján Zápoľský prišiel z noci na ráno nielen o uhorskú korunu, ale aj o bojnický zámok a panstvo," povedal riaditeľ Papco. Okrem ginka v parku rastie aj vzácna metasekvoja. "V minulom roku pribudol dekoratívny ambrovník, nazývaný tiež stromom lásky pre jeho jedinečné sfarbenie listov."
Projekt obnovy a dlhodobej údržby zámockého parku financuje múzeum z vlastných zdrojov. Pri súčasných finančných možnostiach predpokladajú, že obnovu, ktorá zahŕňa terénne úpravy, drobnú architektúru a rekonštrukciu chodníkov, dokončia do piatich až šiestich rokov. Dosiaľ vysadili 35 stromov a 3000 kríkov. "Výsledkom by mal byť park, ktorý nebude len húštinou alebo neželanou skládkou odpadu, ale hodnotným verejným priestranstvom pre duchovný relax návštevníkov Bojnického zámku, ako aj samotných Bojničanov," konštatoval Papco. Podľa jeho slov bude park zároveň reflexiou Bojnického zámku, ktorá sa z komnát a sál dostane von. V súčasnosti je park na ploche 2,5 hektára definovaný ako prírodno-krajinársky útvar s viacerými cudzokrajnými solitérmi.
StoryEditor