Profiloval sa ako tieňový minister školstva, nakoniec dostal kreslo podpredsedu vlády. Jeho predchodca Pál Csáky (SMK) má o ňom pochybnosti kvôli "čudným vyhláseniam na adresu národnostných menšín". Nový vicepremiér mu odkazuje - nikdy som nekritizoval Maďarov, ale niektorých predstaviteľov SMK. Osobne chce ručiť za to, že sa ani vlas na hlave príslušníka národnostných menšín neskriví. Mám vnučku, ktorá má v sebe aj "ducha" nevesty, ktorá je maďarskej národnosti, hovorí vicepremiér Dušan Čaplovič v pokračovaní seriálu rozhovorov s novými členmi vlády.
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič v rozhovore pre HN.
Dostali ste menšiny a znalostnú spoločnosť. Dlhodobo sa pritom profilujete ako expert na školstvo. Nie je vám ľúto, že pre vás Smer nevybojoval tento rezort?
- Akceptujem daný stav. Som podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, mám väčšie možnosti robiť to, čo som chcel ako minister školstva. Môžem zabezpečovať prierezové úlohy.
O znalostnej spoločnosti sa dobre rozpráva - masívne investície do vedy, výskumu, vzdelávanie prístupné všetkým bez rozdielu. Odkiaľ zoberiete peniaze?
- Nový národný referenčný plán hovorí, že na znalostnú spoločnosť je vyčlenených na roky 2007 až 2013 sto miliárd korún. Všetky vládne aj opozičné strany vo volebných programoch hovorili, že na školstvo pôjde päť percent HDP, takže v tomto smere nevidím problém. Znalostná spoločnosť prinesie ďalšie zdroje.
Robert Fico tvrdí, že programové vyhlásenie bude veľmi konkrétne. Môžeme tam očakávať jasné čísla, koľko percent HDP pôjde na vedu, výskum či školstvo?
- Ja to budem presadzovať. Budú tam aj konkrétne úlohy v oblasti legislatívy, aby sme na použitie peňazí vytvorili priaznivé prostredie.
Aký bude ďalši osud Minervy?
- Minerva je dobrý projekt. Mám však problém, že sme ho prijali v januári minulého roka, vypracovali sa dobré zámery, ale akčné úlohy a plány sú v značnej miere len na papieri - začala sa plniť len tretina. Viaceré ministerstvá v tejto oblasti zlyhali.
Ako vicepremiér pre menšiny ste prácu začali neoficiálnym obedom s vaším predchodcom Pálom Csákym. Ten povedal, že ste mali v minulosti čudné politické vyhlásenia aj na adresu národnostných menšín...
- Snažil som sa spraviť všetko pre to, aby som na prácu pána Csákyho nadviazal. Nevyhľadávam spory, ale ak by sa preložili do slovenčiny niektoré knihy pána Csákyho, asi by si mnohí zgustli na jeho invektívach voči Slovensku. Ja som nikdy nekritizoval Maďarov, ale niektorých predstaviteľov SMK. Oni to vnímajú ako bývalí komunistickí funkcionári - ak niekto kritizuje ich chybný krok, akoby kritizoval celú stranu, a kto kritizuje stranu, je pomaly protislopočenský živel, nacionalista a šovinista.
Menšiny majú problém, že peniaze pre ich kultúru sú každý rok predmetom politických rozhodnutí. Je možné, že by dostávali fixnú čiastku danú v zákone?
- Samozrejme. Návrh zákona o financovaní kultúr, vrátane menšinových, je už pripravený. Chcem, aby čiastka na národnú kultúru bola daná ako percento z HDP, určité percento z nej pôjde na menšinovú kultúru. Zákon chcem prijať konsenzom koalície a opozície.
Budú mať menšiny vlastný úrad?
- S tým počkajte. Boli vo vláde osem rokov a nepohli s tým, ja by som tiež nepredbiehal.
Najmä vstup SNS a HZDS do vlády vyvolal obavy. Aký vplyv bude mať na menšinovú politiku SNS a Ján Slota?
- Jeho rétorické cvičenia v minulosti neboli práve šťastné. Chcem povedať, že v tejto oblasti sa ani vlas na hlave príslušníka národnostných menšín na Slovensku neskriví. Ručím za to. Ak by sa tieto veci diali, nedokázal by som v takej vláde pôsobiť. Mám vnučku, ktorá má v sebe aj "ducha" nevesty, ktorá je maďarskej národnosti.
V rokoch 1994 - 1998 sa menšiny financovali tak, že vláda cez promečiarovský denník Slovenská republika vydávala štvorstranový plátok v menšinovom jazyku. Niečo také teda dnes nehrozí?
- Odvtedy uplynulo už dosť rokov. Sme štandardným štátom.
Kto bude rozhodovať o pridelení peňazí na menšinové projekty?
- Zachováme súčasný stav, keď rozhodujú samotné menšiny. Oproti minulému roku sa zvýšili prostriedky na menšinové kultúry z 80 na 160 miliónov. Ak bude náš štátny rozpočet úspešný, budeme túto sumu zvyšovať.
Je šanca, že dôjde k naplneniu Charty regionálnych jazykov?
- Uplynulých osem rokov sme niektoré veci z Charty prijali, my ich akceptujeme. Neviem, čo by ešte SMK chcela viac? Toto čo je tu, je maximum. V Charte sa jasne hovorí, že práva menšinových jazykov nemôžu ísť nad rámec oficiálneho jazyka.
Koncom minulého volebného obdobia predložila SMK novelu tzv. Tabuľového zákona a novely Občianskeho súdneho poriadku (aby predstavitelia menšín mohli hovoriť vlastným jazykom pred súdom). Je niečo také priechodné?
- Boli vo vláde a nepresadili to. Prečo by sme to my mali meniť? Zachováme status quo.
Budúci rok bude na komárňanskej univerzite prebiehať akreditácia. Nový minister školstva hovorí: "Škola nemala dostať štatút univerzity." Pri politickej vôli je možné proces akreditácie ovplyvniť...
- Bol som jeden z tých, ktorí podporovali navýšenie prostriedkov na dostavbu ďalšieho pavilónu univerzity. Ešte ako poslanec som sa zaujímal o ich problémy a budem sa tešiť, keď na jeseň bude slúžiť všetkým študentom.
Chcete oprášiť antidiskriminačný zákon. Ústavný súd však rozhodol, že pozitívna diskriminácia je protiústavná. Čo s tým?
- Nehovorme o pozitívnej diskriminácii, chceme uplatniť princíp dočasného vyrovnávacieho opatrenia vo vzťahu ku komunitám, ktoré sú z hľadiska sociálneho alebo kultúrneho v zlej východiskovej pozícii. Cez vyrovnávacie opatrenia im môžeme pomôcť.
Nie je to to isté ako pozitívna diskriminácia?
- Tak to nazýva aj Európa. Ako inak chcete pomôcť týmto ľuďom? Ako inak v integrovaných triedach a špeciálnych školách vytvárať podmienky pre ľudí, ktorí prichádzajú zo sociálne horšieho prostredia.
|
PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc., sa narodil 18. septembra 1946 v Bratislave. Archeológiu a historické vedy vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, absolvoval v roku 1969. |