Prvé dopravné lietadlo by mala mať slovenská armáda okolo roku 2010. Uviedol to dnes minister obrany František Kašický po stretnutí so zástupcom veliteľa Spojeneckého veliteľstva NATO pre transformáciu Markom Stanhopom v Bratislave. Tento rok by mala vláda rozhodnúť, ako dopravné lietadlá pre armádu zabezpečí. Do úvahy pripadá aj spoločný nákup s inými štátmi. "Pre nás je dôležitý ofsetový program," povedal Kašický. Dodal, že MO SR rozposlalo predajcom dotazníky. Doteraz sa Kašický stretol so štyrmi konzorciami, ktoré prezentovali svoje ponuky. Rezort si dal tiež vypracovať ďalšiu ekonomickú štúdiu.
Význam dopravných lietadiel v ozbrojených silách podčiarkol admirál Stanhope. Nákup lietadiel označil za dobrý príklad toho, čo sa vyžaduje od transformácie, za ktorú v NATO zodpovedá. "Smerujeme k interoperabilite a rozmiestniteľnosti. Musíte byť schopní rozmiestniť svoje vojská aj mimo hraníc. Pre Slovensko je zainteresovanie do tejto aktivity veľmi dôležité," povedal britský admirál.
O nákupe lietadiel začal koncom februára hovoriť predseda koaličnej SNS Ján Slota. Premiér Fico vtedy reagoval, že vláda o nákupe vojenských lietadiel neuvažuje. Slota vyzval vládu, aby kúpila lietadlá, pretože Slovensko potrebuje bojaschopnú armádu. Zároveň loboval za nákup Herculesov C-130 americkej firmy Lockheed Martin. "To sú hypotetické otázky. Ja len počúvam dnes nejaké slová na adresu nákupu vojenskej techniky. Toto nie je aktuálne," povedal vtedy premiér.
Armáda by mala mať tri dopravné lietadlá, na výber má ešte lietadlo C-27J Spartan talianskej spoločnosti Alenia Aeronautika, ktoré vzniklo v spolupráci s Lockheed Martin a lietadlo CASA C295 od španielskej firmy EADS CASA. Podľa podpredsedu SNS a šéfa parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka je však jedno z nich príliš úzke a druhé má nízku nosnosť. Výrobu Herculesov bude podľa Pučíka finančne garantovať americká vláda. Splatnosť by bola 10 až 20 rokov. Lockheed Martin ponúka aj priamy aj nepriamy ofsetový program. Tri Herculesy by stáli aj s prevádzkovými nákladmi vyše pol miliardy amerických dolárov.
StoryEditor