Cirkvi: Nemáme povinnosť zverejniť prehľad majetku

Cirkvám zo zákona nevyplýva povinnosť zverejniť prehľad ich majetku a s finančnými prostriedkami od štátu hospodária transparentne. Taká je odpoveď predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) na výzvu Aliancie nového občana, ktorá ich vo februári vyzvala, aby do 1. marca zverejnili svoj majetok a sprehľadnili finančné hospodárenie. Obe najväčšie cirkvi na Slovensku sa zároveň zhodujú v názore, že partnerom cirkví pre komplexné zhodnotenie ich majetku je vláda a jej orgány, a nie ktorákoľvek politická strana.
Členovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa listom ANO zaoberali na svojom 50. plenárnom zasadnutí v dňoch 22. a 23. februára. V prijatom vyhlásení zdôraznili, že hospodárenie katolíckej cirkvi je transparentné, cirkev spravuje majetok podľa Kódexu kánonického práva a podľa štátnych zákonov. Subjektmi v cirkvi sú jednotlivé biskupstvá, farnosti a rehole, ide teda o stovky samostatných subjektov. Každé biskupstvo, farnosť či rehoľa vie, čo jej patrí, má o tom evidenciu a podáva daňové priznanie, ktoré je transparentné. Absolútna väčšina cirkevného majetku nie je podľa KBS zisková a vyžaduje si ustavičné náklady na opravy. Biskupi takisto zdôraznili, že príspevok zo strany štátu býva kontrolovaný finančnou kontrolou, Najvyšším kontrolným úradom a daňovým úradom.
Podľa vyjadrenia generálneho dozorcu ECAV Jána Holčíka, evanjelická cirkev nemá problém s transparentnosťou hospodárenia s financiami. Samotná cirkev má vytvorené mechanizmy na kontrolu hospodárenia, a to na úrovni cirkevných zborov, seniorátov, dištriktov, ktoré majú právnu subjektivitu, evidujú svoj majetok a zodpovedajú za jeho spravovanie. Väčšina majetku vrátého v reštitúcii bola v zlom technickom stave a cirkev doteraz neprekonala fázu opráv cirkevných objektov, ktoré kedysi užíval štát. Holčík tiež pripomenul, že od roku 2005 vstúpil do platnosti zákon zdaňujúci nehnuteľnosti, čo bude pre cirkev značná záťaž. V tomto zmysle ECAV pripravuje písomnú odpoveď strane ANO.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (RKC) získala v reštitúcii len malú časť majetku, povedal predstaviteľ bratislavského zboru RKC Imrich Peres. Z približne 240 starých školských budov bola časť zbúraná a väčšina je zdevastovaná. Len tri zo šiestich cirkevných škôl RKC sídlia v pôvodných školských budovách. Cirkev má asi 300 chrámov a farské budovy, kde sú zborové siene, v ktorých sa konajú biblické hodiny a iné duchovné aktivity.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) je pripravený zverejniť svoj majetok, ak bude prijatá príslušná legislatíva,. Zdá sa nám, že výzva ANO, v ktorej požaduje zverejnenie majetku cirkví a náboženských spoločností, je trochu populistická, povedal pre TASR výkonný predseda ÚZ ŽNO František Alexander. ÚZ ŽNO dostal približne tri milióny korún z celkovej čiastky vyše 686 miliónov korún finančné prostriedkov od štátu, určených v roku 2004 pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Od roku 1994 neboli vyčlenené žiadne prostriedky na obnovu cirkevných pamiatok, až vlani sa začal realizovať program Obnovme si svoj dom, konštatoval Alexander. K majetku ÚZ ŽNO patrí vyše 600 židovských cintorínov, ktoré sa nepoužívajú, nie sú výnosné a vyžadujú si údržbu. Židovským náboženským obciam bola vrátená len veľmi malá časť majetku, napríklad zdevastované synagógy, z ktorých mnohé sa za bývalého režimu používali ako rôzne sklady. I keď sa za socializmu kostoly v zásade nebúrali, minimálne štyri synagógy - v Rimavskej Sobote, v Michalovciach a dve v Bratislave, boli zbúrané, pripomenul výkonný predseda ÚZ ŽNO. Majetkom zväzu v Bratislave sú tri budovy - v jednej z nich je domov dôchodcov, druhá je budova bývalej židovskej nemocnice, ktorá začne byť výnosná o niekoľko rokov, a v tretej sídli reštaurácia Chez David.