Riaditeľ a umelecký šéf Radošinského naivného divadla (RND) Stanislav Štepka predstavil vo štvrtok podvečer v poradí štvrtú Kroniku komika. Vydavateľstvo Ikar si pre neho pri tejto príležitosti pripravilo prekvapenie. Keďže sa Štepka nemohol zúčastniť na koncoročnom odovzdávaní literárnych cien vydavateľstva, rozhodli sa mu pred uvedením najnovšej kroniky RND odovzdať Zlaté pero, ktoré získal za zbierku poviedok Desatoro (a zopár navyše) (2006). Podľa literárnej kritiky bolo Desatoro najhodnotnejším pôvodným dielom roka 2006.
Najnovšia kniha zo série Radošinci na polici mapuje pôsobenie RND v rokoch 1990 až 1999. Fanúšikovia tohto výnimočného divadelného súboru v nej nájdu jedenásť hier, množstvo príbehov, poznámok a fotografií. Autor sa ale podľa vlastných slov do nej snažil dostať všetko, čím v tomto období žili. "Kto nám čo napísal, čo nám kto odkázal, ako sme sa trápili, ale predovšetkým tešili z divadla," povedal a zároveň si zaželal, aby sa ľudia pri jej čítaní tešili rovnako. Štepka hosťom prezradil, že v 90. rokoch uviedlo RND v skutočnosti dvanásť hier, ale jednu z nich po siedmich predstaveniach vzdali. "Tá jedna hra nám jednoducho nevyšla -- za tých 40 rokov sa nám to raz stalo," skonštatoval. Najväčším objavom tohto obdobia bol v divadle podľa Štepku režisér Ondrej Spišák, ktorý do RND priniesol novú poetiku, nový pohľad a "otvoril okno, cez ktoré sme videli netušené možnosti --RND získalo veľmi mnoho na poézii, získalo novú hereckú kvalitu a nové nazeranie." Spišákova inscenácia Kino pokrok z roku 1995 bola podľa Štepku prelomovou v tvorbe RND. Rovnako aj Tata, ktorý vznikol o rok neskôr. Z tohto obdobia pochádzajú aj hry ako Pokoj domu tomuto, Lás-ka-nie, Včela v zime alebo Konečná stanica, ktorá sa v roku 2004 dočkala aj filmovej verzie. V RND mohli diváci túto hru vidieť 179-krát. Práve ukážku z tejto hry mohli hostia v kaviarni kníhkupectva Svet knihy vidieť v podaní Stanislava Štepku a Mojmíra Cabana.
Úspechy knižke zaželali dve ženy: Jeho najobľúbenejšia divadelná dcéra z predstavenia Tata Maruška Nedomová, a jeho skutočná dcéra Stanislava. Obe štvrtej kronike zaželali, aby sa pri nej ľudia cítili rovnako dobre, ako v divadle
StoryEditor