Na otázku, koľko ľudí v Českej republike dnes žije pod hranicou chudoby, neexistuje jednoznačná odpoveď. Podľa českej metodiky sú to asi tri percentá občanov, podľa štatistiky používanej v EÚ je to až 10 percent obyvateľov krajiny. Chudobným a dlhodobo nezamestnaným hrozí podľa sociológov sociálne vylúčenie a sú vystavení aj hrozbe bezdomovectva.
V hlavnom meste ČR, podľa rôznych terénnych výskumov, ktoré akceptuje aj pražský magistrát, dlhodobo žije na ulici od 2000 do 4600 bezdomovcov. Ide ale iba o špičku ľadovca. Podstatne viac alarmujúci je údaj, že chudobou je v prípade straty zamestnania či iných zmien v živote ohrozená v Česku až štvrtina ľudí s nízkymi príjmami.
Najviac ohrozené sú neúplné rodiny a rodiny s deťmi. V chudobe žije v Česku až 23 percent neúplných rodín a ďalším takmer 30 percentám takýchto rodín chudoba hrozí. Chudobou sú ohrození aj ľudia, ktorí sa živia v oblasti poľnohospodárstva, kde sú už tradične príjmy najnižšie, a osoby so základným vzdelaním a stredoškolským vzdelaním bez maturity.
Prečo sa národná, česká, a európska metodika stanovovania počtu chudobných tak podstatne rozchádzajú? Je to totiž pomerne veľký rozdiel, či sú v krajine pod hranicou chudoby tri alebo desať percent občanov. Česká štatistika vychádza z hranice životného minima jednotlivca a rodiny, ale v EÚ sa používa výpočet založený na percentách príjmu osoby vo vzťahu k mediánu príjmovej skladby v celej krajine. Extrémne chudobnými sú tak ľudia a rodiny, ktorých príjmy sú pod hranicou 50 percent tohto mediánu. V Česku sú to tri percentá obyvateľov, ale napríklad v Grécku je to až 14 percent, v Portugalsku 13 a vo Veľkej Británii 12 percent. Potom nasleduje kategória chudobných - s príjmami pod 60 percent priemeru, a tzv. šedá zóna. Do šedej zóny sú zaradení obyvatelia, ktorých príjmy sú v intervale od 60 do 80 percent priemerného príjmu v krajine. A v tejto kategórii je v ČR až 22 percent obyvateľov.
S aktuálnymi štatistickými údajmi o počte ľudí pod hranicou chudoby je v Česku problém. Ministerstvo práce a sociálnych vecí to primárne nesleduje, respektíve údaje sú ukryté v mnohých samostatných štatistikách. K dispozícii sú síce údaje o osobách, ktorých príjmy sú pod hranicou životného minima a tieto osoby požiadali o niektorú zo sociálnych dávok, ale ak takáto osoba dávky čerpá, jej príjem sa tak umelo zvýši a na niektoré iné dávky už nedosiahne.
Podľa Jana Švejnara z Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR v roku 2005 poberalo sociálne dávky v ČR mesačne v priemere takmer 142.000 osôb. Vlani v dôsledku poklesu nezamestnanosti, to bolo v priemere už iba 121.900 osôb. Údaje za rok 2007 ministerstvo k dispozícii ešte nemá. Rovnako ako úradníci ešte nevedia, ako sa ujala novinka, ktorá platí od januára 2007 - existenčné minimum. To je v Česku iba 2020 Kč, a osobe - ktorá viac ako 12 mesiacov nepracuje, a podľa úradníkov pracovať ani nechce a ponuky odmieta - umožňuje iba prežitie. Niektoré obce, napríklad aj niektoré mestské časti Prahy, časť tejto dávky dokonca vyplácajú v podobe poukážok na základné potraviny, aby sa z dávky nedal kupovať alkohol a cigarety. A ministerstvo to plne podporuje. Existenčné minimum by malo dlhodobo nezamestnaných motivovať. Táto dávka je totiž až o polovicu nižšie než životné minimum, ktoré je v Česku pre jednotlivca 3126 Kč. Človek v núdzi však môže zvlášť dostať ešte príspevok na bývanie.
Počty chudobných z hľadiska príjmov sleduje v Česku systematicky, ale nie každý rok, Český štatistický úrad (ČŠÚ). Podľa Márie Burkhardovej z ČŠÚ sú však posledné dostupné údaje z roku 2004. Podľa európskej štatistiky bolo vtedy v ČR pod hranicou chudoby 10,1 percenta obyvateľov, konkrétne 406.000 domácností alebo jeden milión osôb. V tom istom roku, ale pri použití domácej štatistickej metódy, sa ČŠÚ dopracoval k výsledku 3,1 percenta obyvateľov pod hranicou chudoby, respektíve 123.500 rodín a takmer 352.000 osôb.
Dlhodobo sa v ČR počet chudobných príliš nemení - podľa českých štatistík žilo v krajine v roku 1996 pod hranicou chudoby 2,1 percenta ľudí a v roku 2002 to bolo 3,3 percenta.
V Európe existuje aj špecifická kategória chudobných pracujúcich. Spravidla ide o zamestnancov, ktorí živia svoje početné rodiny, alebo ľudí, ktorí pracujú iba na čiastočný úväzok, a ich príjem nie je dostačujúci. Európsky štatistický úrad Eurostat v príslušnej tabuľke v prípade Česka uvádza nulu, v Nemecku sú takýchto obyvateľov štyri percentá, v Estónsku, Poľsku či Veľkej Británii päť percent a v Litve a Lotyšsku sedem. V tomto prípade ale platí, že nula nemusí byť nulou. Ešte v prvom polroku 2006 bola úroveň najnižšej mzdy v Česku taká, že päťčlenná rodina, v ktorej obaja dospelí pracovali, mala v prípade minimálnej mzdy mesačný príjem iba 15.140 Kč. Ale životné minimum, to znamená aj prípadné sociálne dávky, v rovnakom období u tejto rodiny predstavovali až 15.610 Kč. To nezamestnaných motivovať nemohlo.
Sociálne slabých možno čakajú v Česku ešte horšie časy. Sociálne dávky, na rozdiel od dôchodkov, sa v ČR nevalorizujú automaticky. A obavy vyvoláva aj vládna reforma verejných rozpočtov, ktorá začne platiť od januára 2008. V dôsledku zvýšenia dolnej sadzby DPH z päť na deväť percent sa skokovo zvýšia ceny služieb aj potravín. Zmeny čakajú aj sociálnu oblasť: zníži sa pôrodné, celkom zruší pohrebné a iné sociálne dávky sa budú vyplácať na základe prísnejších kritérií.
StoryEditor