Schválením novely zákona o zhromažďovacom práve došlo podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka v jednej časti k rozšíreniu práva na zhromažďovanie. Povedal to dnes novinárom po rokovaní vlády.
Jej skvalitnenie vidí predovšetkým v tom, že sa skrátila lehota medzi zahlásením termínu zhromaždenia a jeho uskutočnením. "Podľa súčasne platného zákona bolo možné, aby ste si na niekoľko rokov dopredu povedali, že každý pondelok chcete na najlukratívnejšom námestí v meste robiť zhromaždenie k nejakej iniciatíve, a tým pádom tam už nemohlo byť žiadne iné, aj keď ste ho nerealizovali," vysvetlil Kaliňák.
Zvolávatelia budú tak povinní písomne oznámiť zhromaždenie vopred, najskôr však šesť mesiacov pred dňom jeho konania. Konanie zhromaždenia bude obec povinná oznámiť polícii, rovnako aj prípadné rozhodnutie o jeho zákaze.
Ďalším pozitívom je podľa slov ministra identifikácia agresívnych účastníkov zhromaždení. Tí si totiž po novom nebudú môcť zakrývať tvár tak, aby to znemožnilo ich identifikáciu, ak budú policajti proti nim vykonávať zásah. Toto opatrenie vychádzalo z posledných skúseností, keď niektorí ľudia prichádzali na demonštrácie iba so zámerom páchať tam násilie či robiť výtržnosti.
Kaliňák tiež vyzdvihol bližší kontakt medzi obcou a políciou, ktorý by mal zamedziť predovšetkým takým situáciám, keď sa snaží niekto zhromaždenie narušiť.
Novela ráta aj s vyššou pokutou, ktorú môže dostať zvolávateľ zhromaždenia v prípade, že nesplní oznamovaciu povinnosť, usporiada demonštráciu napriek tomu, že bola zakázaná, prípadne závažne poruší inú povinnosť. Teraz mu hrozí namiesto tisícovej až päťtisícová sankcia. Za porušenie zákona bude môcť po nadobudnutí účinnosti novely dávať pokuty obec aj právnickej osobe, ktorá zvolá zhromaždenie, a to až do výšky 20.000 korún.
StoryEditor