V návrhu štatútu JHAO to uvádza János Bósza. Maďarčina by bola materinským jazykom pre 38 percent obyvateľov autonómneho územia.
Okolie by mohlo podľa Bószu pozostávať z troch žúp, okrem Košíc by župnými mestami bolo Komárno a Lučenec. Vykonávaním exekutívy by poveril Vládu Južného Hornozemska odvodenú od 60-členného Samosprávneho parlamentu. Reprezentovať novovzniknutý útvar by mal prezident. Okrem vlastného exekutívneho a legislatívneho orgánu by si JHAO malo upraviť aj tretiu zložku moci - súdnictvo.
V prospech vytvorenia územnej autonómie na južnom Slovensku hovorí podľa autora štatútu fakt, že aj Srbi sú ochotní dať najvyšší stupeň územnej autonómie kosovským Albáncom.
V preambule štatútu argumentuje princípom subsidiarity, na ktorom je založená Európska únia. Rovnako vyzýva Slovákov, aby rešpektovali 87-ročné sľuby z Trianonu, kde sa zaviazali uspokojiť kultúrne a hospodárske požiadavky menšín. Ďalej zdôrazňuje, že autonómia nenarušuje územnú integritu Slovenska a jeho národnú zvrchovanosť.