Tlačový zákon zavedie právo na odpoveď

O návrhu zákona o periodickej tlači a niektorých právach a povinnostiach pri získavaní informácií masmédiami bude v utorok rokovať Legislatívna rada vlády (LRV). Zákon už bol na novembrovom programe, avšak LRV prerušila rokovanie o tomto bode s tým, že sa má nanovo prepracovať.
Právna úprava taktiež ustanovuje zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače a tlačovej agentúry za agentúrne spravodajstvo. Nesmú sa v ňom objaviť informácie, ktoré propagujú vojnu, kruté alebo neľudské správanie. Do tejto oblasti patria zároveň údaje, podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu. V opačnom prípade vydavateľovi hrozí zo strany ministerstva kultúry pokuta do 200.000 korún.
Na druhej strane ale budú povinní bezodplatne zverejniť na požiadanie orgánov verejnej moci ich oznámenia v naliehavom verejnom záujme. V prípade, že sa tak nestane môžu dostať sankciu do 50.000 korún. Ide napríklad o výzvu v krízovej situácii.
Vydavateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií získaných na zverejnenie, ak o to požiadala fyzická osoba, ktorá ich poskytla. Národný bezpečnostný úrad požaduje, aby sa mlčanlivosť nevzťahovala na údaje, ktoré súvisia s ohrozením ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo s ochranou utajovaných skutočností.
Pokiaľ doteraz mohla dotknutá osoba alebo inštitúcia požiadať o opravu nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja do dvoch mesiacov od jej uverejnenia, po novom musí písomne doručiť žiadosť vydavateľovi do 30 dní. Ten bude povinný uverejniť opravu do ôsmich dní.
Úplnou novinkou je právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby, ak sa o nej publikovali informácie, ktoré sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, názvu, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch bude môcť do 30 dní doručiť žiadosť o uverejnenie odpovede, a to na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako pôvodný text. Publikované má byť do štyroch dní od doručenia žiadosti.
Ministerstvo kultúry odôvodnilo vypracovanie nového tlačového zákona okrem iného existujúcim množstvom verejne šírených a žánrovo odlišných periodík a s tým súvisiacou snahou vydavateľov o ich čo najlepšie presadenie na trhu, čím sa zvyšuje riziko povrchného spracovania údajov. "Nehovoriac o snahách bulváru podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvorenému systému hodnôt," konštatuje rezort kultúry.
Aktuálne platný zákon o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch pochádza z roku 1966. Bol už deväťkrát novelizovaný, z toho šesťkrát po roku 1989.