Napriek tomu, že SR musela na zákon o vyrovnaní sa s činnosťou bezpečnostných zložiek štátu pôsobiacich na jej území v minulom storočí čakať najdlhšie z postsocialistických krajín, prijatá legislatívna norma riešiaca problematiku je najliberálnejšia z existujúcich. Podľa zákona o sprístupnení dokumentov z činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 -- 1989 a o zriadení Ústavu pamäti národa totiž môžu nahliadnutie do zväzkov využiť aj iní ako slovenskí štátni príslušníci. Okrem toho môžu osoby staršie ako 18 rokov žiadať o nazretie do informačných zväzkov ktoréhokoľvek žijúceho občana SR, ak bol taký v ŠtB vedený. V praxi to bude znamenať, že ktorýkoľvek občan SR môže požiadať o akúsi lustráciu či preverenie minulosti politikov, verejných a ústavných činiteľov či svojho suseda. Existuje, napríklad, už aj požiadavka na poskytnutie informácií, či súčasný prezident SR Rudolf Schuster bol evidovaný ako spolupracovník ŠtB a žiadosť na nahliadnutie do dokumentov, ktoré sa ho týkajú. Pozitívne vybavenie tzv. žiadosti na druhú osobu je obmedzené len jej súčasným občianstvom SR. Ak je niekdajší spolupracovník bezpečnostných zložiek v súčasnosti štátnym príslušníkom inej krajiny, údaje o jeho osobe nebude ústav poskytovať.