Bratislava (hn/Matúš Zubo)
Komunistickej minulosti Slovenska sa v súčasnosti venujú dve zákonodarné iniciatívy. Jednou z nich je poslanecký návrh zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 -- 1989, ktorý do NR SR predložil Ján Langoš. Druhým je legislatívny zámer zákona o prístupe k materiálom, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a niektorých ďalších bezpečnostných zložiek komunistického režimu z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Langošov návrh prešiel vo februári prvým čítaním v parlamente a podľa vyjadrenia riaditeľa odboru trestnej legislatívy MS SR Petra Štifta má aj ich podporu. Zámer ministerstva vrátila Legislatívna rada vlády na prerokovanie v Koaličnej rade ešte minulý rok, kam sa s pripomienkami vrátil až 27. marca tohto roku. To podľa vedúceho oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu MS SR, ktoré pripomienky rezortov a ústredných orgánov štátnej správy spracovalo, Mariana Gulu, oneskorilo prípravu jeho legislatívnej podoby. Langošov návrh nie je výsledkom kompromisov a rokovaní, dodal Gula. Zároveň má aj širší záber. Ministerstvo sa venovalo obdobiu tzv. socialistického štátu od roku 1948 do roku 1989. Poslanecký návrh však zahŕňa aj nacistické obdobie slovenského štátu a hodlá sprístupniť dokumenty, ktoré vznikli od 18. apríla 1939 do 15. februára 1990. Ak Langošov návrh nájde dostatočnú parlamentnú podporu, bude dokumentácia, vedecké bádanie, zhromažďovanie a poskytovanie informácií o používaní násilia, represií, porušovaní ľudských práv či sledovaní osôb a zverejňovanie evidenčných zoznamov spisov vedených na občanov Slovenska bezpečnostnými službami zverená špecializovanému Ústavu pamäte národa. Rezort spravodlivosti chce túto kompetenciu rozdeliť medzi ministerstvo vnútra a Slovenskú informačnú službu (SIS). V dôvodovej správe k poslaneckému návrhu sa však konštatuje, že dokumenty, ktoré vznikli z činnosti bezpečnostných zložiek, sa v správe SIS nachádzajú nezákonne. Ministerstvá obrany, spravodlivosti a SIS by ďalej mali ústavu odovzdať dokumenty bezpečnostných zložiek do 6 mesiacov po vstupe zákona do účinnosti. Podľa Langoša má Generálna prokuratúra SR na vyšetrovanie nacistických a komunistických zločinov vytvoriť zvláštne oddelenie na podávanie podnetov na trestné stíhanie zločinov obidvoch režimov. V sprístupňovaní materiálov verejnosti je ministerstvo tiež opatrnejšie. Spisy chcú poskytovať na nahliadnutie len občanom SR, na ktorých boli vedené, či ich blízkym osobám. Celé sprístupnenie má obmedziť ochrana identity tretích spomenutých osôb. Poslanecký návrh, naopak, požaduje, podobne ako česká tohtoročná novela zákona o sprístupňovaní informácií, všeobecný prístup ku kádrovým spisom príslušníkov bezpečnostných zložiek ŠtB, vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti, spravodajcov Pohraničnej stráže, Zboru nápravnej výchovy, Verejnej bezpečnosti, generálneho štábu a ich inštitucionálnych predchodcov. Premlčacia lehota zločinov, okrem vojnových a zločinov proti ľudskosti, je navrhnutá na 30 rokov od účinnosti zákona. Fyzické osoby by mali mať právo priložiť k spisom, ktoré sa na nich viedli, vlastné stanovisko. MS SR až do schválenia Langošovho návrhu nebude uvažovať o prerušení prípravy svojej verzie zákona . Nie je isté, či a v akej podobe prejde plénom NR SR, uviedol Štift.
StoryEditor