Po dvoch rokoch rastu klesol vlani podľa analýzy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) počet ekonomicky aktívnych obyvateľov SR v prvom polroku o 1 percento, na 2 621 000 ľudí. Napriek zrýchlenému medziročnému rastu HDP v posledných rokoch však nerastie aj zamestnanosť (podľa MPSVR aj pre zvyšovanie produktivity práce) a najmä -- nevznikajú nové pracovné miesta. Z údajov Národného úradu práce (NÚP) vyplýva, že celková zamestnanosť osciluje v posledných dvoch rokoch okolo 2 130 000 ľudí. Klesajúci trend, ktorý by mal pokračovať aj tento rok, vlani nadobudla tiež evidovaná nezamestnanosť. Jej vlaňajšia priemerná miera, vyše 18 %, bola pritom viac než dvojnásobne vyššia ako v krajinách EÚ.
Oficiálny počet nezamestnaných ovplyvňujú aj dotované pracovné miesta, ktoré by inak nevznikli, a zvyčajne nemajú trvalý charakter. Významný je preto najmä počet občanov v stálom pracovnom pomere. A práve ten podľa riaditeľa odboru analýz NÚP Pavla Tomastu v "zdravej", nedotovanej ekonomike ustavične značne klesá. "Celková zamestnanosť sa na približne rovnakej úrovni udržala aj pre dotované pracovné miesta a veľmi dynamický, až vyše desaťpercentný nárast počtu občanov v postavení živnostníkov. Najmä malé a stredné podniky totiž v snahe znížiť náklady na cenu práce vytláčajú zamestnancov zo stáleho zamestnaneckého pomeru," zdôraznil. V roku 2001 pritom malé a stredné podniky predstavovali asi 99 % všetkých podnikov v SR a zamestnávali asi 60 % pracujúcich ľudí.
Za negatívum vo vývoji zamestnanosti možno okrem vzdelania uchádzačov, ktorého štruktúra ešte stále nezodpovedá potrebám súčasného trhu práce, pokladať takmer 37-percentnú mieru nezamestnanosti mladých do 24 rokov, ktorá je v porovnaní s krajinami EÚ vyše dvojnásobná. Prehodnotiť by sa mal aj systém rekvalifikačných kurzov. Zamestnať sa totiž nedokážu viac ako dve tretiny ich účastníkov.
Jedným z dôvodov vývoja zamestnanosti v SR môže byť aj fakt, že podiel prostriedkov, ktoré štát vyčleňuje z HDP na aktívnu politiku trhu práce, je stále veľmi malý. Kým krajiny EÚ na tento účel vynakladajú 1,2 - 1,4 % z HDP, v SR sa stále pohybuje len okolo 0,2 %. Rozdiel je o to výraznejší, že v EÚ je priemerná ročná miera evidovanej nezamestnanosti 7,5 - 8 % a u nás až 18 %. V Poľsku pri rovnakej miere nezamestnanosti hrozí politická destabilizácia. Aj keď tam totiž HDP vlani vzrástol o 1,3 %, nie sú podľa ministra hospodárstva, práce a sociálnych vecí Jerzyho Hausnera v poľskej ekonomike nijaké dôležité stimulátory, ktoré by ju mohli oživiť. Podmienky, najmä dane, totiž tamojších zamestnávateľov motivujú skôr na tlmenie ako na rozvoj aktivít a rovnako ako u nás zamestnávajú radšej občanov so živnostenským oprávnením. V Poľsku i v Česku, kde miera nezamestnanosti prekročila 10 %, chcú, rovnako ako u nás, ako jeden z prvých krokov na zníženie nezamestnanosti reformovať sociálny systém, najmä zredukovať nezamestnaným peňažnú pomoc.
* Dlhodobo najvyššia miera zamestnanosti je v Bratislavskom kraji
* Dlhodobo najnižšia miera zamestnanosti je Nitrianskom kraji
* Najvyššia miera zamestnanosti v 1. polroku 2002 je v skupine 30 až 54 ročných
* Mezi evidovanými nezamestnanými ostáva po rekvalifikácii až 73 % ľudí