Jeho zavedením sa totiž zastavil rast nákladov na lieky, na ktoré ročne vynakladáme približne až 23 miliárd korún. V Česku zaplatili za lieky v roku 2003 až 50 miliárd českých korún.
Generiká ako bariéra?
"Zavedenie poplatkov za recepty obmedzilo nadbytočný dopyt, znížilo mieru korupcie a zvýšilo spoluzodpovednosť pacientov," zdôraznil minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Podľa prieskumu spoločnosti Focus len 2,1 percenta pacientov uviedlo, že si prestali po zavedení poplatkov dávať predpisovať recepty, ale až 58,4 percenta opýtaných zavedenie 20-korunového poplatku nijako neovplyvnilo. Napríklad v Estónsku si pacienti doplácajú na všetky lieky, akurát chronicky chorí majú najnižšiu finančnú spoluúčasť. Ako uviedol Kees de Joncheere, regionálny poradca Svetovej zdravotníckej organizácie, je zaujímavé, že európske krajiny, ktoré vynakladajú menej peňazí na zdravotníctvo, majú vyššiu spotrebu "západných" liekov, ktoré sú zvyčajne veľmi nákladné. Naopak, lacnejšie náhrady - generiká, ako by boli podľa neho v niektorých krajinách bariérou. V priemere vynakladajú členské štáty EÚ 9 percent z HDP na zdravotníctvo, zatiaľ čo desiatka nových členských štátov únie naň vynakladá okolo 7 percent z HDP.
Ďalej ako Česi
"So štátnou liekovou politikou je na tom lepšie ako Slovensko napríklad Spojené kráľovstvo, najmä preto, že má proces ekonomického vyhodnocovania lieku podchytený inštitucionálne, robí ho tam jedna štátna inštitúcia. My máme dobre vybudovaný systém hodnotenia kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov pri ich registrácii. Ak by som nás mal porovnať so susednou Českou republikou, sme asi trochu ďalej než oni, napríklad aj čo sa týka regulácie výdavkov na lieky," povedal pre HN Slaný. Podľa jeho slov kvalitný proces registrácie umožňuje, aby boli generické lieky rovnocennými originálnym liekom. Ich rýchlejší vstup na trh šetrí zdroje financií. Ako však Slaný priznal, máme ešte rezervy v oblasti účelného predpisovania liekov. Zatiaľ sa MZ stále nedarí vypracovať štandardné terapeutické postupy.
Európske ceny? Nie!
"Hlavnými príčinami nárastu nákladov na lieky sú starnutie populácie, zavádzanie nových terapeutických možností a skorší nástup liečby," uviedol riaditeľ Odboru liekovej ekonomiky MZ Ján Mazag. Podľa neho bol na Slovensku medziročný nárast nákladov na lieky o 15 až 18 percent, po zavedení poplatkov za recepty klesol na 7 percent. Farmaceutické firmy stále argumentujú, že v EÚ by mali byť jednotné ceny za lieky. Napríklad v Českej republike majú ceny ešte vyššie ako v Nemecku, ktoré malo najvyššie ceny liekov z tzv. starších členských krajín EÚ. Pre Slovensko by takéto opatrenie znamenalo výrazné zvýšenie cien. "Európsku cenu liekov nemusíme akceptovať, toto majú vo vlastnej kompetencii jednotlivé členské štáty. Je na nás, akými nástrojmi dokážeme ceny liekov znižovať," uviedol Slaný. Ako dodal, zavedenie fixných doplatkov za lieky vyvoláva pomerne častú kategorizáciu, za ktorú je ministerstvo často kritizované. Je to však flexibilný nástroj, vďaka ktorému sa doplatky na lieky a ich ceny znižujú. "Za posledný mesiac sme dostali asi 400 cenových návrhov od výrobcov. Nejde však o zavedenie nových liekov, ale o zmeny cien, najčastejšie smerom nadol," poznamenal Mazag.