Ale muž, ktorý bude mať na budúci mesiac 42 rokov má viac ako dosť síl zápasiť s iným prezidentom - Vladimírom Putinom. To je príbeh, ktorý sa môže zrodiť azda málokde na svete a keď tak najmä v Rusku.
Kasparov a médiá. Šachu sa začal venovať ako päťročný a politike a biznisu päť rokov po tom, ako sa v 22 rokoch stal najmladším šachovým majstrom sveta. V roku 1990 sa stal spoluzakladateľom rozhlasovej stanice Echo Moskvy. Tá práve teraz oslavuje 15 rokov jestvovania ako jediná redakcia v Rusku, ktorá si volí šéfredaktora. Je to dnes azda jediné rozšírené elektronické médium v Rusku, kde jestvuje široká pluralita názorov a dôsledné spravodajstvo. Kasparov dlho vlastnil veľký balík akcií Echa Moskvy. Základný kapitál 15 miliónov dolárov na to, aby sa stal akcionárom Echa Moskvy, získal Kasparov tým, že predal na dražbe svoje šachové trofeje. Predal ich však budúcemu mediálnemu magnátovi Vladimírovi Gusinskému. Ten žije v španielsko - izraelskom - gréckom exile, ale ani jeden súd, z toho dva v štátoch EÚ, ho na žiadosť ruskej prokuratúry nevydali. V apríli roku 2001 Gusinského televíznu stanicu NTV prevzal štátny monopol Gazprom. Kasparov sa verejne postavil proti aj preto, že Gusinského v zložitom spore zadržali a počas vyšetrovacej väzby podpísal zmluvu o odstúpení resp. predaji dovtedy súkromnej televízne stanice Gazpromu. Získaním Gusinského akcií sa stal Gazprom aj hlavným akcionárom rozhlasovej stanice Echo Moskvy, tá si však osobitným štatútom udržuje redakčnú nezávislosť. V strede deväťdesiatych rokov založil a viedol spoločnosť Kasparov consulting so sídlom v Londýne, zameranú na poradenstvo pre zahraničných investorov v Rusku. Podľa vyhlásení pre ruské médiá Kasparov pomáhal pri konzultáciách a nezaoberal sa obchodom.
Kasparov proti Miloševičovi. Ešte v máji roku 1991 stál Kasparov pri zakladaní Ruskej demokratickej strany (DPR). No nenechal sa obmedzovať a vytvoril v nej to, prečo má ruština názov vnútrostranícka opozícia. Menovala sa - Slobodná demokratická frakcia a pod týmto menom aj opustila stranícke rady DPR. Skončilo sa to tým, že Garri Kasparov patril medzi zakladateľov Liberálneho zväzu, členmi ktorého sa stala DPR, Strana oslobodenej práce, Strana slobodných demokratov a viacero politických straničiek, o ktoré vtedy (ako aj dnes) nie je v Rusku núdza. Napokon koncom roka 1991 vytvoril Garri Kasparov fond Sloboda a vlastníctvo. Stal sa jeho hlavným podporovateľom, sponzorom a myšlienkovým otcom. Na rozdiel od iného veľmajstra - Bobby Fischera - Kasparov odsúdil režim Slobodana Miloševiča a odmietol sa zúčastniť na šachových majstrovstvách v Juhoslávii v čase, keď OSN vyhlásila blokádu. Na jeseň roku 1997, na vrchole popularity generála Alexandra Lebeďa, ktorý spolu s Aslanom Maschadovom chasavjurtským mierom ukončil prvú vojnu v Čečensku, podporil generálovu iniciatívu Tretia sila a Ruská národná republikánska strana. Dokonca sa stal generálovým finančným poradcom. Napokon v januári roku 2004 sa Garri Kasparov postavil do čela opozičnej občianskej organizácie Výbor - 2008 - Slobodná voľba. Bola to reakcia na ruské parlamentné voľby v decembri roku 2003, v ktorých s využitím administratívnych zdrojov, ako to konštatovala OBSE, získala ústavnú väčšinu proprezidentská strana Zjednotené Rusko, vedená vtedajším ministrom vnútra Borisom Gryzlovom. Výbor vznikol necelé tri mesiace pred prezidentskými voľbami v marci roku 2004 o ktorých bolo jasné, že dovtedajší prezident Vladimír Putin ich drvivo vyhrá.
Liberál Kasparov. Cieľom výboru bolo a je dosiahnuť zmenu verejnej mienky a vieru v čestné prezidentské voľby roku 2008. Podľa ústavy prezident Putin už nemôže kandidovať po tretí raz. Ako to vtedy formuloval Garri Kasparov, výbor nemal jednotný predvolebný program a ani jednotný názor na voľby v roku 2004. Členovia neboli jednotní ani v podpore opozičnej kandidátky Iriny Chakamadovej. Kasparov a iní prominentní liberáli z Výboru 2008 vyzvali verejnosť na bojkot prezidentských volieb. "Tieto voľby sú len napodobeninou volieb a preto nemá nijaký význam sa na nich zúčastňovať," vyhlásil. Výbor vyzval šiestich Putinových protikandidátov, medzi nimi liberálnu Chakamadovú a populárneho poľnohospodára a komunistu Nikolaja Charitonova, aby sa vzdali kandidatúry. Mali tak 14. marca 2004 odoprieť voľbám legitimitu a zároveň znížiť účasť voličov. Kasparov a výbor kritizovali uprednostňovanie výlučne prezidentových aktivít na čele každých správ v elektronických médiách, najmä televízii a minimálny priestor pre ostatných kandidátov. Kritika pôsobila. Po prvý raz televízny kanál Russia dva týždne pred voľbami venoval dovtedy nezvyklý priestor tlačovej konferencii opozičnej Iriny Chakamadovej. To však len zosilnilo jej kritiku, že umožňuje Kremľu vytvoriť obraz regulárnosti volieb. Výzva k neúčasti na voľbách vychádzala z toho, že vôbec prvá prezidentom podporovaná a vlastne určená voľba člena Zjednoteného Ruska do vysokej funkcie - gubernátorky v rozhodujúcom Petrohrade Valentíny Matvejenkovej bola síce platná, ale väčšina oprávnených voličov sa na nej nezúčastnila. Úsilie za čo najvyššiu účasť sa stalo hlavným cieľom proprezidentských strán a voličov. Spoluzakladatelia Výboru 2008 zverejnili napokon List stúpencom prezidenta Putina pod názvom Hrozba putinizmu. Videli ju najmä v posilnení systému jednej strany, vytvorení bábkového parlamentu, cenzúry, prerušení existencie nezávislého súdnictva, v nastolení tvrdej centralizácie moci a financií. V tomto zmysle vypovedal nedávno Garri Kasparov aj pred výborom amerického kongresu.
Nepopulárna Duma. Uplynul o niečo viac ako rok - a ruská Duma láme rekordy nepopulárnosti - vyše 64 percent Rusov nesúhlasí s prácou parlamentu úplne kontrolovanom prokremeľským Zjednoteným Ruskom. Je to najvyšší počet negatívnych ohlasov od roku 1995. Nepopulárnosť dumy vzrástla najmä za posledných dvanásť mesiacov. Politickí analytici sa domnievajú, že Zjednotené Rusko už nikdy nebude schopné získať parlamentnú väčšinu. Kým v marci 2004 na otázku koho budete voliť za prezidenta 65 percent Rusov odpovedalo Putina, tento rok v marci to už je len 42 percent a dôveruje mu 43. V inom najnovšom prieskume známych osobností z oblasti politiky, kto je príslušníkom politickej elity sa dostala iba Irina Chakamadová. Od predsedu proprezidentskej strany a predsedu parlamentu Borisa Gryzlova judelia iba štyri percentá. Proreformná strana európskeho typu Jabloko a jej predseda Grigorij Javlinskij sú od volieb v roku 2003 po prvý raz v mimoparlametnej opozícii. Avšak naďalej nezmieriteľní voči tým, ktorí sa s ňou dielia o podobný opozičný osud. Deklarovaná politika je jasná: Za Rusko bez Putina a bez oligarchov. "Opozícia proti režimu Putina je nevyhnutná, ale je nedostatočná platforma na zjednotenie: demokratické hnutie si musí ujasniť prečo je v opozícii: v mene návratu jeľcinskej minulosti alebo v mene toho dostať konečne Rusko na cestu civilizovaného rozvoja. Zmysel jestvovania zjednotenej demokratickej strany je stať sa protiváhou tak autokracii ako aj oligarchii, nepustiť do ruskej budúcnosť ani jedno a ani druhé, demokracia s oligarchami to je prológ k novej, ďalšej diktatúre." Také je najnovšie stanovisko Jabloka. A nie je náhoda, že bolo publikované práve v čase, keď Garri Kasparov buchol šachovnicou a zo 64 šachových polí sa vrátil na šíre polia ruskej opozičnej politiky, kde už nie je nováčikom, ale ešte ani veľmajstrom. Faktom však je, že ruská opozičná politika čaká - na zjednotenie síl, na spoločnú platformu, na osobnosť, na novú tvár. Na možnosť urobiť z budúcich volieb to, čo pred vyše rokom Kasparov formuloval: čestné prezidentské voľby v roku 2008.