Na vyhlásení futbalovej Jedenástky roka v Ružomberku sa naplnil slogan Máme radi futbal. Na slávnostnom vyhlásení výsledkov nechýbali všetci, pre ktorých sa stal futbal poslaním i koníčkom. Z Čiech došiel majster Európy z Belehradu´76 Zdeněk Nehoda, prítomný bol aj tréner Ján Kocian dlhodobo pôsobiaci v Nemecku a neďaleko od prezidenta SR Ivana Gašparoviča sledoval slávnostný program aj banskobystrický biskup Rudolf Baláž. Moderátori večera Martin Nikodým a Štefan Skrúcaný málokedy za jeden večer použili toľko futbalových výrazov ako vo štvrtok, sympatický bol aj preslov primátora Ružomberka Juraja Čecha s tým, že by mestu pristal majstrovský titul, pretože tak znie storočný záväzok. A na budúci rok sa storočnica existencie klubu v meste pod Čebraťom aj naplní.
Na Jedenástke roka kulminovala eufória hráčov z táborov Artmedie i Dukly, sklamanie bolo cítiť zo Žiliny. "Myslím si, že len a len moje výkony spôsobili, že som sa tu ocitol medzi najlepšími," povedal druhý najmladší muž Jedenástky roka Michal Pančík z Dukly Banská Bystrica. "Viem seba ohodnotiť, raz to bolo dobré, raz zlé, no držal som si štandard v každom zápase a snažil sa hrať tak, aby som uspokojil trénera i sám seba, od toho sa všetko odvíjalo."
Michala Pančíka zaradili odborníci na kraj obrany v Jedenástke roka, no typickým obrancom nie je. "Spočiatku som hrával v zálohe vľavo, potom vypadli zo zostavy niektorí hráči, najmä Štefan Leitner, takže sme to museli riešiť. A poruke som bol ja, jednoducho som sa vrátil na starý post. V sezóne sa nám darilo, no len k jednému sa nahromadilo dosť výhrad - vonku sme za výkonmi zaostávali. Nevedeli sme sa tak sústrediť ako pri našom postupe do ligy. Neviem, v čom to bolo, nešlo nám to až do konca, aj keď sme občas na ihriskách súperov bodovali."
Z Miroslava Barčíka zaznievalo sklamanie nad tým, že sa Žilinčanom nepodarilo siahnuť na štvrtý titul. "Nepodarilo sa nám to, preto som sklamaný," povedal hráč, ktorý už tretíkrát figuroval v Jedenástke roka. "Medzi laureátmi som opäť z rôznych dôvodov, možno aj preto, že mám stabilizovanú výkonosť, možno preto, že niektorí hráči odišli do zahraničia, alebo sa zranili. Hlavná ambícia presadiť sa v zahraničí vo mne zostala. V najbližších dňoch by sa malo rozhodnúť, kam bude smerovať moja ďalšia kariéra. Mám viacero ponúk, takže uvidím. Viac ma to ťahá na západ, hlavne po tej nevydarenej skúške v Turecku."
Ján Kozák z majstrovskej Artmedie si na bolesti hlavy po oslavách titulu nesťažoval. "Hlava nebolí, možno by mi viac pomohol spánok, pretože sme toho veľa nenaspali, okrem noci pred zápasom s Trenčínom, ktorú sme zobrali zodpovedne. Teraz si všetko užívame, takže rozmýšľať o nejakom bolení hlavy niet času."
Artmedia má za sebou frenetické oslavy titulu, ktoré sa budú bujarosťou ťažko prekonávať. "Táto oslava zo športového pohľadu bola nepochybne moja najkrajšia v kariére. Viem si však predsaviť aj honosnejšiu, v nejakom dobrom zahraničnom klube. V súkromnom živote považujem za najkrajší životný zážitok narodenie syna, na to sa nezabúda, rovnako ako na titul."
Aj Ján Kozák rozmýšľa o tom, že by opäť svoje futbalové umenie rozdával v zahraničnom klube. "Ťažko sa vonku presadiť, futbalisti zo Slovenska nie sú v zahraničí primerane uznávaní a cenení. Preto treba svoje výkony neustále potvrdzovať, máme svojich manažérov, aj oni by mali dopomôcť niekde sa uplatniť. Je to však niekedy aj o šťastí. Dvakrát som už v zahraničí hral, boli to dobré skúsenosti, no nebol som príliš spokojný. Tri roky hrávam pravidelne na Slovensku, už by som mohol niečo ukázať aj v zahraničí, no v Artmedii momentálne prežívame krásne chvíle a možno by bolo teraz dobré, keby sme kolektívne niečo v Európe dosiahli."
Marián Čišovský z MŠK Žilina získal až 18 hlasov v ankete z 19 možných. Ani on sezónu neblahorečil: "Hovorili sme si, že chceme byť prví, neboli sme, preto sme sklamaní. Druhé miesto je pre nás málo, mnohí by to brali, my v Žiline sme však maximalisti. Rozhodujúci zápas doma s Artmediou sme nezvládli, no nebolo to všetko len v ňom, bola to dlhodobá súťaž a Petržalka si titul zaslúžila. My sme nedotiahli do víťazstva zápasy, ktoré sme mali, a preto sme pykali. Ja osobne som v Žiline hráčsky ožil, no nemožno porovnávať Inter, keď som z neho odchádzal, a Žilinu s výbornými hráčmi okolo mňa. Majú obrovskú ofenzívnu silu a mne sa potom ako obrancovi ľahšie prediera dopredu. V Jedenástke roka som získal 18 hlasov, príjemne ma to prekvapilo a odzrkadlilo sa to, že sa mi v Žiline darilo. Na druhej strane ma to zaväzuje, chcem ešte viac pridať, aby som si navýšil ciele, dostal sa do reprezentácie a aby aj tréneri v Žiline boli so mnou spokojní."
Odpoveď na hypotetickú otázku, ako by dopadol zápas Jedenástky roka s výberom slovenských hráčov pôsobiacim v zahraničí, zvládol Marián Čišovský so zdravým sebavedomím: "Bolo by to určite zaujímavé, asi s vyrovnaným súbojom, v ktorom by rozhodlo momentálne šťastie. Určite, hráči v zahraničí majú o niečo lepšiu kvalitu ako my, preto sú tam, kde sú, ale dobiehame ich každým krokom, aj my sa snažíme dostať do zahraničia a byť s nimi rovnocenní. Ja osobne by som vonku rád zamierim, uvažujem o tom a z toho vyplývajú aj moje ďalšie ciele - reprezentácia a zahraničný klub."
dd /k dispozícii zvuk/
StoryEditor