Ťažký úraz osemročného Martina Joppu, spôsobený bezohľadným vodičom, otvorila srdcia všetkým ľuďom, ktorých tragédia malého chlapčeka snívajúceho o kariére hokejistu nenechala ľahostajnými. Hráči NHL sa rozhodli rodičom malého Kežmarčana uľahčiť situáciu finančným darom a malému Maťkovi sa zasa snažia pomôcť tak, aby na tragédiu a amputáciu nôh nemyslel a vnímal čo možno najviac len to pekné, čo mu život prináša.
Rodine malého Maťka spontánne prispeli finančne do zbierky už počas slávnostného večera ankety Zlatý puk začiatkom augusta. V areáli Rooseveltovej nemocnice, za prítomnosti prezidenta SZĽH Juraja Širokého, odovzdali rodine Joppovcov šek na 150-tisíc korún a Škodu Octavia Combi. Finančný dar sa zrodil zo zbierky na Zlatom puku, na Škodu Octavia prispeli okrem iných sumou 200-tisíc korún rovnakým dielom desiati hráči Michal Handzuš, Ľubomír Bartečko, Pavol Demitra, Marián Gáborík, Ján Lašák, Ladislav Nagy, Vladimír Országh, Branko Radivojevič, Radoslav Suchý a Tomáš Surový.
Martinko na svoje zranenie nemyslí. V slnečných septembrových lúčoch sa na nádvorí nemocnice pri odovzdávaní daru väčšinou pohrával s mobilom v ruke, do ktorého mu pribúdajú aj sms odkazy hráčov z NHL s posmeľujúcimi slovami, ktoré hladia detské srdiečko postihnutého chlapca. "Mám sa dobre, na izbe v nemocnici sa môžem hrať s počítačmi a s play station," povedal s úprimnosťou svojej detskej duše. "Hrávam preteky áut, aj NHL a otec je už so mňa nervózny, lebo stále so mnou prehráva. Mišo Handzuš i Ján Lašák mi často opakujú, aby som len dobre jedol. Hokej mám veľmi rád, najmä Mariána Gáboríka a Petra Bondru, no aj Mišo Handzuš a Vlado Országh sa mi páčia a mám aj ich hokejové kartičky. V nemocnici nie som sám, spí so mnou otec, no už sa teším domov."
Mama Sylvia Joppová vie presne, čo malé Maťka čaká. "Škola, rehabilitácie, dúfam, že na protézach sa naučí tak pohybovať, aby mohol nastupovať do auta. Mesiac ležal na posteli a každá jedna cesta na vozíčku ho teší. Je to dieťa, nevníma ešte úplne, čo sa okolo neho deje. Na bezohľadného vodiča nikdy nezabudnem, čakala som aspoň, že nám napíše lístok s jedným slovíčkom prepáčte. Navyše na manžela podal trestné oznámenie, pretože sa po nehode neudržal a udrel ho."
Brankár Ján Lašák sa s Martinkom Joppom skontaktoval ako prvý. "Je to jeho vzor," povedal Michal Handzuš. "Pripojil som sa k nemu, keď ma Jano oslovil, či by som neprišiel a odvtedy neustále rozmýšľame, ako mu život v rámci našich možností uľahčíme. Jano Lašák má asi ešte niečo v talóne, finančná pomoc je len to prvé, čo môžeme urobiť. Dvakrát som ho bol pozrieť, drží sa statočne, je veľmi zlatý a berie to super."
Hráči NHL ani na okamih neváhali, keď spoznali Maťkov príbeh. Michal Handzuš: "Toto je najmenej, čo môžeme urobiť, aby sme pomohli. Nie je to ojedinelé z našej strany, viem, že veľa chalanov takéto niečo robí potichu. Myslím si, že všetci, čo hrajú NHL, sa snažia pomáhať vo svojich regiónoch, a to rôznym spôsobom. Keď sme Maťka spolu s Jánom Lašákom boli pozrieť, videli sme, že sa na nemocničnom lôžku nudí, ťažko si hľadá nejakú zábavu, okrem televízie a filmov, preto sme sa hneď dohodli, že mu kúpime play station. Počul som, že ho to veľmi baví a že s hrami trávi veľa času, keď leží. Všetko sa odohráva v prítomnosti, je to čerstvé, no treba pomáhať ďalej, či už cez nadácie, alebo nejako inak. Jednou akciou, jednou zbierkou nemožno na neho zabudnúť, treba pomáhať čo najviac a čo najčastejšie."
Fyzickú bolesť si Maťko pretrpel, no rana v psychike sa bude hojiť oveľa dlhšie a ťažšie. Michal Handzuš: "Oodchádzame za oceán, no Jano Lašák s ním voláva a bude v kontakte. Dokonca sa teraz stavili, že ak ma porazí na play station, ja platím jemu a Janovi obed, keď vyhrám ja, tak naopak. Jano dokonca spomínal, že ho zoberie do Pardubíc, pretože môže využiť iné možnosti, keď hrá takto nablízku. Viem, že psychická pomoc je pre neho najdôležitejšia, druhá vec sú financie pre rodičov, aby sa mohli o Maťka dobre starať."
Vladimír Országh považuje v týchto chvíľach za najdôležitejšiu lásku rodičov a priateľov. "Hlavne teraz v mladom veku, keď je dosť citlivý, je prvoradé, aby mu jeho rovesníci nepripomínali zranenie a brali ho ako predtým. Čo som počul, všetci ho chvália, aký je statočný, dúfam, že mu to vydrží čo najdlhšie. Teraz pomáhame v tom najnutnejšom, pre rodičov i pre neho, aby sa mohol pohybovať pomocou auta a invalidného vozíka. S odstupom času sa uvidí, ako sa bude situácia vyvíjať. Ak by bolo veľmi zle, určite sa nájde ďalšia finančná pomoc. Mne osobne sa nestalo, aby som si v minulosti zobral pod ochranné krídla takéto dieťa. Tento príbeh považujem za výnimočný v tom, že sa stal malého chlapcovi, zanietencovi hokeja a že s ním cítime nielen my hokejisti, ale celý národ. Sme radi, že aspoň finančnou čiastkou môžeme pomôcť, psychicky malého Maťka podporiť a dodať chuť do života.
StoryEditor