Súťaž s vyspelými krajinami

Bilancia ukazovateľov priemyselnej výroby v roku 2006 bola odrazom pozitívneho ekonomického vývoja našej krajiny. Úroveň priemyselnej produkcie v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 9,9 percenta, tržby o 14,5 percenta, produktivita práce z pridanej hodnoty o 7,8 percenta a objem vývozu o 24,8 percenta. Hospodárske organizácie priemyselnej výroby vytvorili zisk v celkovej hodnote 85,2 miliardy Sk, čo je takmer o 24,5 percenta viac ako v predchádzajúcom roku.
Aj v roku 2006 k týmto výsledkom pozitívne prispelo odvetvie strojárstva, ktoré je tradične rozhodujúcim odvetvím spracovateľského priemyslu v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Prakticky všetky ekonomické ukazovatele odvetvia zaznamenali vzrast. Tržby strojárstva vzrástli oproti roku 2005 o 8,9 percenta a pridaná hodnota o 10,8 percenta a vývoz až o 27,5 percenta, produktivita práce o 7,3 percenta. V roku 2006 vzrástla zamestnanosť v odvetví medziročne o 7,3 percenta, čo znamená vznik 7 375 nových pracovných miest.
Na rozdiel od roku 2005, keď bol pokles, v roku 2006 hospodársky výsledok strojárskych podnikov pred zdanením vzrástol o 60,3 percenta a dosiahol hodnotu 16,7 miliardy Sk. Medzi rozhodujúce ziskové oblasti priemyselnej spracovateľskej výroby patrila výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov, ktorá sa na tvorbe zisku odvetvia podieľala vyše 40,4 percenta. Významné zvýšenie ziskovosti však zaznamenala aj výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov, ako aj výroba strojov a zariadení. Motorové vozidlá a komponenty pre automobilový priemysel boli aj v roku 2006 rozhodujúcimi vývoznými artiklami a tvorili 59,4 percenta vývozu odvetvia a 20,9 percenta vývozu priemyselnej výroby. Oproti roku 2005 vývoz v tomto sektore vzrástol o 35,4 percenta, k čomu prispel nábeh výroby automobiliek Peugeot a Kia.
V roku 2006 bol pozitívny vývoj aj v iných sektoroch strojárstva, nielen v automobilovom priemysle. Priaznivo sa vyvíjala výroba strojov a zariadení, kde bol 26,3 percenta nárast tržieb, 17,9 percenta nárast produktivity práce a 16,8 percenta nárast vývozu. Dobre sa vyvážali najmä ložiská, ozubené kolesá, prevodové a ovládacie prvky, čerpadlá a kompresory.
Tento vývoj sa prejavil aj na raste zamestnanosti o 7,1 percenta. Tržby vzrástli aj vo výrobe kovových konštrukcií o 8,9 percenta, produktivita práce o 12,4 percenta a vývoz o 23,2 percenta. Zamestnanosť v tomto sektore však klesla o 3,1 percenta.
Vzhľadom na vývoj kľúčových ukazovateľov možno povedať, že strojárstvo si udržiava vysoký podiel na priemyselnej výrobe. Významným pozitívom je, že rastové výsledky sa prejavujú predovšetkým v ukazovateľoch ako je pridaná hodnota, produktivita práce, hospodársky výsledok a vo výrobe kovových konštrukcií a kovových výrobkov a výrobe strojov a zariadení aj v rentabilite. To vytvára predpoklady na rozvoj konkurenčnej schopnosti strojárskych podnikov.
Výroba automobilov je nosným strategickým výrobným odvetvím celého priemyslu Slovenska. Nielen samotné tri automobilky, ale i ich priami a nepriami subdodávatelia sa podieľali na dosiahnutom objeme tržieb priemyslu až 274,4 miliardy Sk - o viac ako 34 percent oproti úrovni dosiahnutej v roku 2005. V tomto roku sa reálne predpokladá ešte výraznejší nárast produkcie. Nábeh výroby Audi Q7 vo Volkswagene by mal priniesť o štvrtinu vyššie tržby ako v roku 2006 a na raste tržieb sa bude podieľať i ukončená modernizácia modelu Tuarég. Trnavská automobilka PSA prispeje do nárastu tržieb v roku 2007 nielen vlastnou produkciou, ale i produkciou svojich početných dodávateľov. Ako pri Volkswagene vyrástol SAS Automotive s tržbami blížiacimi sa k 10 miliardám korún, PSA pritiahla na Slovensko pobočky veľkých dodávateľských firiem, ako je Visteon a Continental Teves. V prípade PSA sú slovenskí dodávatelia dcérske spoločnosti nadnárodných výrobcov súčiastok, v prípade Kia sa črtá vyšší podiel dodávok od domácich firiem. Príkladom presadenia sa slovenskej firmy ako dodávateľa pre spoločnosť Kia Slovakia je Matador Automotive, ktorý s kórejským DonWonom vytvoril spoločný podnik na výrobu dverných konštrukcii pre firmu Kia.
Automobilový priemysel inicioval rast objemu tržieb vo výrobe ložísk predovšetkým v oboch slovenských dcérach nemeckého koncernu Schaeffler INA Skalica a INA Kysucké Nové Mesto. Subdodávateľský trh, ktorý vytvorili automobilky na Slovensku, mobilizoval výrobu vo viacerých priemyselných odvetviach od káblových zväzkov cez hutnícky a textilný priemysel až po stavebnú výrobu.
Vstup Slovenska do EÚ bezprostredne ovplyvnil celý priemysel, a tým aj odvetvie strojárenstva. V porovnaní s vyspelými krajinami únie je síce konkurenčná schopnosť slovenského priemyslu nižšia, napriek tomu je odvetvie strojárstva pripravené na súťaž s nimi. Na udržanie a posilnenie pozície konkurencieschopnosti slovenského strojárstva na trhoch EÚ a na ostatných teritóriách je však potrebné venovať podstatne vyššiu pozornosť ako doteraz inováciám a rýchlejšiemu zavádzaniu technologických noviniek do praxe. Na túto oblasť sa v najbližšom období zameria aj podporná politika štátu. Podpora inovácií bude tvoriť prioritnú os v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.
Zaostávanie Slovenska v inováciách má viacero príčin. Základnou však bola chýbajúca inovačná stratégia. Tento deficit je už odstránený, keďže vláda v marci schválila dokument Inovačná stratégia SR na roky 2007 až 2013. Dôvodom nižšieho záujmu podnikov o zavádzanie inovácií do praxe je aj nedostatok peňazí na jej uplatnenie a orientácia rozvoja regiónov založená skôr na nízkej cene pracovnej sily, lacných materiálových, energetických vstupoch a stimuloch pre zahraničných investorov. Problémom je aj nedostatok informácií a potrebných služieb, ako aj nedostatok vhodnej infraštruktúry. Na dosiahnutie vyššieho stupňa inovatívnosti ako základu na rozvoj konkurenčnej schopnosti sa intervencie zo strany štátu s využitím domácich zdrojov a eurofondov zamerajú na projekty transferu nových technológií, na inovácie procesov a produktov v podnikoch, na budovanie materiálnej a logistickej infraštruktúry pre inovatívne podnikateľské aktivity, ako aj na poskytovanie vhodných služieb. Podporovať sa budú aktivity zamerané na rozvíjanie spolupráce podnikov s výskumnými a vývojovými organizáciami a univerzitami formou budovania sietí alebo klastrov a na podporu výskumu a vývoja v podnikoch, hlavne v MSP tak, aby sa zvýšila ich inovačná aktivita. Podpora sa zameria aj na aktivity spojené s ochranou priemyselného vlastníctva, rozvojom dizajnu, normalizácie, akreditácie, ale i kvality.
Nevyhnutnou podmienkou rozvoja výroby popri dobrom podnikateľskom zámere, modernej technológii, odberateľoch produkcie a finančných zdrojoch je aj mobilita a kvalita pracovnej sily. Toto je oblasť, ktorá si v najbližšom období vyžiada vyššiu pozornosť všetkých zainteresovaných čo sa týka systému technického odborného vzdelávania. Odborné školstvo je negatívne poznačené častými organizačnými zmenami, nepružnosťou vzdelávacieho systému a sústavy učebných a študijných odborov, nedostatkom finančných prostriedkov a vo veľkej miere aj nedostatočným záujmom študentov o technické vzdelávanie. Dá sa však očakávať, že perspektíva dobrého zamestnania vo veľkých automobilkách a v systéme ich subdodávateľských firiem oživí záujem mladej generácie aj o technické povolania. Je to zároveň jedinečná šanca na oživenie a prehĺbenie spolupráce stredných a vysokých škôl s podnikmi a zvýšenie vplyvu výrobnej sféry na obsah a kvalitu prípravy na technické povolania.