Pre moravskú metropolu Brno sú brnianske veľtrhy nerozlučne späté s vývojom mesta.
Už v 13. storočí dostalo mesto od kráľa Václava 1. mestské práva, ktorými im bolo priznané právo usporadúvať každoročne trojtýždňové trhy, na ktoré postupom rokov nadviazala tradícia výstavných aktivít v priebehu 19. storočia.
Po roku 1918 Brno navrhovalo výstavbu medzinárodného výstaviska, no vtedajšie ministerstvo obchodu rozhodlo, že medzinárodné výstavy sa budú konať od roku 1920 v Prahe.
V roku 1923 Moravský zemský výbor rozhodol o výstavbe brnianskeho výstaviska.
Bola vypísaná súťaž na urbanistické riešenie a víťazom sa stala štúdia architekta Josefa Kalouska. Výstavba výstaviska prilákala tvorivý potenciál generácie brnianskych a pražských architektov, ktorí tu našli príležitosť na uplatnenie funkcionalizmu, čo naštartovalo začiatok éry funkcionalistických stavieb a príťažlivej architektúry Brna. Preto je časť výstaviska z roku 1928 dodnes kultúrnou pamiatkou.
Na budovaní celého výstaviska spolupracovali viacerí významní brnianski a pražskí architekti ako Bohumil Fuchs, Emil Králik, Vladimír Chroust, Bohumil Čermák a ďalší. Na plochu výstaviska bolo umiestnených 69 pavilónov a ďalších samostatných objektov.
Brno tak získalo veľkosťou a poňatím architektúry v tom čase najväčšie a najmodernejšie výstavisko v Československu s rozlohou 360 000 m2 s hrubou výstavnou plochou v pavilónoch 30 355 m2.
Prvý medzinárodný strojárenský veľtrh sa v Brne uskutočnil v septembri 1959.
Nasledovala dostavba pavilónov B a C. Mimoriadnu pozornosť vyvolala stavba pavilónu Z. Samotná konštrukcia pavilónu s obrovskou kopulou vo výške 30 m a s výstavnou plochou 20 000 m2, bola avantgardným architektonickým a stavebným počinom autorov Ing. arch. Zdenka Denka, Zdenka Pospíšila a Milana Steinhausera. Autorom kopule s priemerom 93 metrov bol prof. Brnianskej techniky Ing. Dr. Ferdinand Lederer.
Toto dielo sa stalo novou dominantou celého údolia Pisárok a je dodnes považované za vrchol technickej dokonalosti a československej architektonickej školy tých čias.
Od roku 1990 v brnianskom areáli vyrástli nové stavby -- pavilón V so zaujímavou strešnou konštrukciou, pavilón E, hotel Holiday Inn, nový pavilón G a nadzemné priechody medzi pavilónmi.
V tomto období bolo do nových stavieb, zariadenia, rekonštrukcie a opráv výstaviska investovaných viac ako 1,5 miliardy Kč.
Brnianske výstavisko disponuje dnes "čistou" výstavnou plochou viac ako 120 000 m2 a z toho 55 000 m2 pripadá na krytú plochu v pavilónoch. Technická kvalita brnianskeho výstaviska je porovnateľná s kvalitou popredných západoeurópskych výstavísk.
StoryEditor