Po druhý raz sa zajtra popoludní (22. mája) na pôde strojárskeho veľtrhu stretnú TOP manažéri z Českej a Slovenskej republiky. Prvé stretnutie mali v októbri 2005 v rámci Slovenského národného dňa na brnianskom Medzinárodnom strojárskom veľtrhu.
V oboch krajinách patrí strojárstvo medzi najdôležitejšie odvetvia. A jeho výrobky patria nielen medzi najviac obchodovateľné komodity vzájomného česko-slovenského obchodu, ale tvoria i významnú súčasť zahraničného obchodu Slovenskej a Českej republiky.
Stretnutie bude pod záštitou a za osobnej účasti rezortných ministrov oboch krajín -- ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka a ministra priemyslu a obchodu ČR Martina Římana. Prítomní bude aj predseda SOPK Peter Mihók a prezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR Jaroslav Míl.
České strojárstvo
České strojárstvo je jedným z historicky najdôležitejších odvetví národného hospodárstva Českej republiky. Zahraničný obchod odvetvia strojárstva zaznamenal viditeľný rast. Export sa v roku 2006 medziročne zvýšil o 19,7 percenta a dovoz narástol o 16,6 percenta. Najväčší zahraničný dopyt je po strojárskych výrobkoch z oblasti výroby strojov pre výrobu a využitie energie, strojov pre určité hospodárske odvetvia a strojov pre všeobecné účely. Hlavnými dovozcami do Českej republiky boli podniky, ktoré dovážali stroje pre hospodárske odvetvia.
Z hľadiska vývozu i dovozu je dominantným partnerom Českej republiky Nemecko s 31,5-percentným podielom na vývoze ČR a s rovnakým podielom na dovoze. Podiel vývozu výrobkov strojárskeho odvetvia do EÚ predstavoval vlani zhruba 84 percent z celkového českého vývozu tohto odvetvia. Česká republika si na medzinárodnom trhu stále zachováva pozíciu tradičného producenta a exportéra najdôležitejších oblastí, tz. výroby strojov a zariadení.
Z hľadiska vzájomného obchodu Českej a Slovenskej republiky predstavoval vývoz na Slovensko celkom 180 miliárd Kč, čo bolo zvýšenie o 11,6 percenta oproti rovnakému obdobiu v roku 2005. Vývoz strojov a prepravných zariadení sa na celkovom vývoze so Slovenskou republikou podieľal 34 percentami. V českom vývoze dominujú automobily Škoda.
Nosným odvetvím českej ekonomiky je automobilový priemysel, ktorý má už niekoľko rokov hlavnú pozíciu v rámci spracovateľského priemyslu. Toto odvetvie má spolu s elektrotechnickým a elektronickým priemyslom rozhodujúci vplyv na vývoj zahraničného obchodu Českej republiky. Spustená výroba v kolínskej automobilke Toyota -- Peugeot -- Citroën Automotive a pripravovaná nová výroba Hyundai v Nošoviciach jeho význam ešte znásobuje.
Automobilový priemysel sa stal významným exportným odvetvím českého hospodárstva. Za posledných päť rokov vykazuje aktívne saldo. Celkový vývoz vzrástol zhruba o 52 percent a index vývozu za 1. polrok 2006 v porovnaní s rokom 2005 predstavoval 122,9. Prebytok bilancie zahraničného obchodu osobnými automobilmi vzrástol zo 107,5 miliardy Kč v roku 2005 na 143,4 miliardy Kč v roku 2006. Významnou črtou tohto odvetvia je export do krajín Európskej únie. Prognózy hospodárskeho vývoja v krajinách EÚ naznačujú, že by diverzifikácia českého vývozu mala pokračovať i naďalej.
Zahraničné investície majú na rozvoj strojárstva kladný vplyv. Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR poskytuje spoločnostiam investujúcim do spracovateľského priemyslu za splnenie určitých podmienok tzv. investičné stimuly.
Na rast českého strojárskeho priemyslu majú pozitívny vplyv najrôznejšie podporné programy. Z nich napríklad programy malého a stredného podnikania, programy podpory výskumu a vývoja, najrôznejšie formy podpory exportu, napríklad operačného programu priemyslu a podnikania, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ a určený predovšetkým pre malé a stredné podniky.
Práve v odvetví strojárstva a predovšetkým v automobilovom priemysle sa českým a slovenským obchodným a výrobným subjektom vytvára ďalšia možnosť spolupráce, ktorá je podporená komparatívnymi výhodami, typickými pre obe krajiny vrátane pretrvávajúcich previazaností práve v odvetví strojárstva.
Slovenské strojárstvo
Uplynulé roky boli pre Slovenskú republiku mimoriadne dôležité a boli hlavne úspešné. Slovenská ekonomika prešla zmenami, ktoré výrazne ovplyvnili jej charakter.
Medzi tri najzásadnejšie zmeny možno zaradiť transformáciu na trhovú ekonomiku, integráciu do združenia vyspelých krajín Európy -- Európskej únie a uskutočnenie štrukturálnych reforiem.
Slovenská ekonomika je už štvrtý rok za sebou najrýchlejšie rastúcou v strednej Európe a súhrn podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery vzrástol na najvyššiu úroveň za ostatných sedem rokov.
Rok 2006 bol rokom rekordného ekonomického rastu, a to aj v dôsledku prijatých a uskutočnených reforiem, ktoré súčasná vláda v zásade zachováva. Slovenská republika zaznamenala najväčší ekonomický rast v stredoeurópskom regióne s klesajúcou nezamestnanosťou pri súbežnom raste zamestnanosti.
Podľa aktualizovanej prognózy Štatistického úradu Slovenskej republiky sa odhaduje ku koncu roku 2006 priemerná ročná inflácia 4,5 percenta. Predpokladaný medziročný rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách by mal vzrásť na 7,7 percenta, rast zamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl na 3,8 percenta a miera nezamestnanosti v priemere za rok 2006 by mala dosiahnuť 13,6 percenta. Priemerná mesačná nominálna mzda by mala vzrásť o 7,8 percenta a po zohľadnení predpokladaného vývoja spotrebiteľských cien sa očakáva medziročný rast reálnej mzdy o 3,2 percenta.
V štruktúre slovenského priemyslu zohráva dlhodobo rozhodujúcu úlohu priemyselná výroba, ktorá patrí ku kľúčovým odvetviam slovenskej ekonomiky. Jej podiel na tvorbe HDP a zamestnanosti v ekonomike dlhodobo prevyšuje hranicu 20 percent.
Ako je možné pozorovať na základe vybraných ukazovateľov priemyslu, vývoj ekonomiky Slovenska sa uberá pozitívnym smerom. Väčšina ukazovateľov má rastúci trend. Tak napríklad v prvom polroku 2006 v porovnaní s polrokom 2005 tržby spolu bez DPH a SD narástli o 116 181 miliónov Sk, čo predstavuje index 117,3. Ukazovateľ pridaná hodnota vykazuje nárast v rovnakom období o 14 121 miliónov Sk, čo predstavuje index 108,7. Výnosy narástli o 149 773 miliónov Sk. Tento nárast reprezentuje index 119,8. Nárast však vykazuje aj ukazovateľ náklady spolu, a to vysokým indexom 120,5, čo predovšetkým ovplyvňuje materiálová a energetická náročnosť existujúcich výrob na Slovensku.
Pozitívne výsledky sa dosiahli aj vďaka významnému príspevku priemyselného odvetvia strojárstva, ktoré v priemysle v polroku 2006 v oblasti tržieb dosiahlo zhruba 25-percentný podiel. Väčšina sledovaných ukazovateľov má k polroku 2006 rastúci trend. Tržby vykazujú nárast indexom 112,4 a ukazovateľ pridaná hodnota prezentuje index 107,0.
Pozitívne sa vyvíjal aj hospodársky výsledok pred zdanením, ktorý k polroku vykazoval hodnotu 7 552 miliónov Sk, a jeho rast prezentuje index 115,6.
Strojársky priemysel patrí medzi dominantných zamestnávateľov v spracovateľskom priemysle a aj vlani smerovali do tohto odvetvia významné investície. Vzhľadom na automobilovú výrobu je tiež tvorcom podstatného vývozu zo Slovenska. Rozvoj automobilového priemyslu poskytuje široké impulzy aj pre výrobu v ostatných odvetviach.
Slovensko úspešne zachytilo presun kapacít významných automobilových výrobcov. Najskôr sa stalo domovským miestom pre Volkswagen, a. s., (1,24 miliardy eur), po takmer dvanástich rokoch nasledovala spoločnosť PSA (700 miliónov eur) a o trochu neskôr KIA (1,1 miliardy eur). Investície troch rozhodujúcich automobilových výrobcov v Slovenskej republike predstavujú v poslednom období sumu viac ako 130 miliárd Sk. Dôležité pri tom je, že na Slovensku sa rozvíjajú a majú domovské miesto aj výrobné kapacity, ktoré zabezpečujú subdodávky komponentov v súlade s požiadavkami svetového automobilového priemyslu.
Experti odhadujú, že do roku 2008 bude podiel automobilovej výroby tvoriť viac ako 50 percent priemyselnej výroby Slovenska a podiel automobilového priemyslu na exporte priemyslu Slovenskej republiky by mal dosiahnuť viac ako 60 percent.
Je vhodné poukázať na to, že v roku 2008 bude Slovensko patriť medzi najväčších producentov osobných automobilov na svete v prepočte na hlavu, čo je obrovskou zmenou v štruktúre priemyslu. Dnes zamestnáva slovenský automobilový priemysel asi 60-tisíc ľudí a odhaduje sa, že do roku 2010 to bude viac ako 100-tisíc ľudí. Toto obrovské tempo rastu bolo možné len vďaka premysleným, koncepčným opatreniam, ktoré uskutočnila slovenská vláda (ekonomické stimuly, podnikateľské prostredie, flexibilný Zákonník práce a pod.).
Zvyšovanie konkurencieschopnosti v ďalšom období si zo strany strojárskeho odvetvia vyžaduje orientovať sa na výrobu s vyššou pridanou hodnotou s využívaním moderných technológií. Trend budúceho rozvoja EÚ, tak ako ho zdôraznil podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen, je v povzbudzovaní inovácií, ktoré sa stanú pilierom únijnej stratégie hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest.
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR
Bratislava 10. apríla 2007