Krajina ohňa a ľadu -- to je všeobecne známa charakteristika Islandu, ktorá ale nie je schopná obsiahnuť pestrofarebnosť tohto unikátneho ostrova. Vyvreniny spolu so všetkými produktmi sopečnej činnosti hýria farbami dúhy v závislosti od obsiahnutých minerálov. Svieža zelená tráva a bohatý mach rozveselia každú myseľ, ktorá ešte väčšmi pookreje pri pohľade na lesknúcu sa bielu nádheru do diaľky svietiacich ľadovcov. Medzi touto nádherou tečie veľké množstvo riek, väčšinou tmavošedých vďaka veľkému množstvu čierneho sopečného bahna. Na druhej strane vás jazerá príjemne prekvapia nádhernou modrou farbou, v ktorej sa odzrkadľujú biele oblaky.
Na historické pamiatky je Island pomerne skúpy. Ani živá príroda nie je práve to, čo by sem lákalo väčšinu návštevníkov. Je to práve drsnosť a surovosť, s ktorou ostrov ukazuje silu sopiek a ľadovcov. Kilometre a kilometre čiernej sopečnej pustatiny sú popretkávané bizarnými cestičkami tečúcej vody, ktorej sa do cesty stavajú rôzne balvany. Hlboké kaňony vymodelovali prudké ľadovcové rieky a samotné ľadovce vyzerajú, akoby sa pomaly plazili z vrcholov hôr dolu do údolí.
Povinná zastávka. Reykjavík je najsevernejšie položené hlavné mesto sveta. Nie je prvým cieľom turistov, ale po určitom čase strávenom medzi sopkami, vodopádmi a ľadovcami si človek predsa len rád vychutná aj pohodlie útulných kaviarničiek, prítmie kina, múzeum,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.