Týmto sa PET zaradil medzi ostatné plasty. Z celkového množstva 500 000 ton obalov ročne uvedených na trh tvoria plasty 75 000 ton, z toho PET fľaše 12 000 ton. Vyjadrené v percentách to znamená, že PET fľaše tvoria z celkového množstva obalov 2,4 percenta a z plastových obalov 20 percent. Okrem toho, že hmotnostne tvoria iba malý podiel na celkovom množstve plastov, z PET materiálu sa nevyrábajú iba fľaše na nápoje, ale aj obaly na iné výrobky (najmä obaly na drogériový tovar - šampóny, detergenty a pod.). Kým PET fliaš na nápoje podľa posledných štúdií je ročne na slovenskom trhu 12 000 ton, PET na ostatné výrobky je ročne 1 606 ton. Naďalej sa zvažuje zavedenie záloh iba na nápojový PET, a to iba na fľaše, ktoré majú nad 0,5 litra. Tých je na trhu ročne približne 1 000 ton. Čo s týmto ostatným PET-om? Bude sa zberať prostredníctvom separovaného zberu v obciach tak ako teraz?
V médiách sa zavedenie záloh často argumentuje tým, že PET fľaše od nápojov síce tvoria hmotnostne malý podiel, ale z hľadiska ich objemu ide o oveľa väčšie množstvá. Na otázku "chcete recyklovať?" každý občan jednoznačne odpovie "áno". Neinformovanosť občanov o tom, čo recyklácia je, sa často využíva v prieskumoch verejnej mienky ako argument, že občania sú za zálohovanie PET fliaš.
V podstate však málo občanov vie, že keď hlasujú za zavedenie recyklácie PET fliaš, hlasujú za niečo, čo už na Slovensku existuje a funguje. Na Slovensku už sú spracovatelia tohto materiálu. Z toho vyplýva, že dôraz by sa mal dať skôr na osvetu obyvateľov a rozvoj separovaného zberu, ktorý sa zatiaľ javí ako efektívny zber nielen PET, ale aj ostatných materiálov.
PET ako surovina
PET je v súčasnosti vzácnou surovinou, ktorej cena sa neustále zvyšuje. Dnes je cena na trhu už minimálne 12 000 Sk za tonu tohto odpadu, čo je dostatočným motívom, aby v obciach zavádzali separovaný zber, prostredníctvom ktorého sa tento materiál efektívne zbiera a ďalej využíva ako surovina na výrobu nových PET fliaš alebo rôznych druhov výrobkov, napríklad textilné vlákna. S každodenným nárastom cien pohonných látok materiály ako PET, ale aj iné plasty, nadobúdajú vyššiu hodnotu.
V súčasnosti je na Slovensku v platnosti zákon o obaloch, ktorý uvádza základné povinnosti na zálohované obaly. K tomuto zákonu je vydaný zoznam a výška zálohy pre zálohované obaly. Na základe týchto platných právnych predpisov sa postupuje pri vyberaní záloh od spotrebiteľov a preberaní zodpovednosti za obaly od výrobcov obalov, ktorí ich uvádzajú na trh. Ten, kto uvádza vratné obaly do obehu, je povinný spotrebiteľovi vrátiť zálohu, ktorú spotrebiteľ uhradil pri kúpe tovaru.
Tieto povinnosti sa zatiaľ vzťahujú iba na niektoré nápojové sklené fľaše a sudy, ktoré sa u nás zálohujú už dlhšie. Nakoľko je tento systém funkčný, svedčí fakt, že problémom zostávajú fľaše, ktoré boli dovezené zo zahraničia a zálohy za ne spotrebiteľovi vyplácajú domáci výrobcovia, ktorým v tomto dôsledku vzniká strata preto, pretože sú povinní vykupovať všetky fľaše, aj tie, za ktoré nebola vybratá záloha. Z uvedeného dôvodu v prípade zálohovania PET fliaš je prípustný tzv. etiketový model, ktorý by mal teoreticky zabrániť dovozu zahraničných PET fliaš. Avšak ani tento model nie je možné zaručene nenarušiť, pretože je možné použiť rovnakú etiketu vo viacerých krajinách.
Ak by sa zaviedol model nižšej zálohy, zálohová suma za jednu fľašu by nebola dostatočne motivujúca pre spotrebiteľov, čo by malo za následok, že by nedochádzalo k plánovanej návratnosti a problém s PET fľašami by zostal rovnako nevyriešený.
Ako príklad funkčného zálohového systému sa často uvádzajú škandinávske krajiny ako Švédsko a Dánsko. Dôvodom ich funkčného systému nie je len fakt, že 94 percent PET fliaš sú vratné - opakovane naplniteľné, ale aj vysoké povedomie u ľudí.
Čo je obal
Pojem obal sa často spája s pojmom plastová (PET) fľaša. Je to zapríčinené hlavne tým, že práve o tomto obale sa najviac hovorí najmä v súvislosti so zálohovaním týchto PET fliaš. Sú však aj iné obaly ako napr. plastový fólia, papierová škatuľa, nápojový kartón, sklená fľaša a podobne. Na Slovensku je od roku 2003 v platnosti zákon o obaloch, ktorý okrem toho, že definoval pojem obal, stanovil tzv. povinným osobám (výrobca, balič, plnič, dovozca obalov, obalových materiálov a balených výrobkov) určité povinnosti.
Povinnosti týkajúce sa obalov a odpadov z nich
Obalovou smernicou EÚ vznikli rôzne povinnosti pre všetky členské štáty. Každá krajina, ktorá je členom EÚ, v rámci prevzatia práva Európskeho spoločenstva je povinná zaviesť všetky povinnosti, ktoré smernica stanovila a premietnuť ich do národnej právnej úpravy, ako napríklad povinnosť prevencie vzniku odpadov, označovanie obalov,
povinnosť dodržiavať zloženie obalov najmä z hľadiska obsahu ťažkých kovov, tvorba informačných systémov, povinnosť zabezpečiť stanovenú mieru zhodnocovania a recyklácie. V nadväznosti na plnenie stanovených cieľov recyklácie je potrebné vytvoriť aj funkčný systém, prostredníctvom ktorého sa tieto povinnosti splnia. Vzhľadom na to, že každá krajina by mala mať vytvorený aj vlastný systém evidencie, dôležité je pri systéme zhodnocovania a recyklácie vytvoriť aj spoľahlivý systém evidencie, ktorý dokáže ukázať reálnu situáciu v oblasti obalov a odpadov z obalov pre jednotlivé členské krajiny EÚ. V tejto súvislosti vznikli najprv v pôvodných a neskôr aj nových členských krajinách systémy spätného odberu odpadov z obalov.
Povinnosti platné v SR
V rámci prevzatia práva EÚ Slovensko prebralo povinnosti, ktoré mu ukladá Obalová smernica. Slovensko ju má zakotvenú v zákone o obaloch (v platnosti od roku 2003) a čiastočne aj v zákone o odpadoch (v platnosti od roku 2002). Tieto zákony stanovili základné povinnosti všetkým výrobcom a dovozcom obalov, obalových materiálov a balených výrobkov (povinné osoby). Vznikla tak povinnosť podľa zákona o odpadoch povinne platiť príspevok do Recyklačného fondu (RF). Podľa zákona o obaloch vznikla povinnosť zabezpečenia zberu odpadov z obalov a plnenia tzv. limitov recyklácie.
Zmena nastala od 1. augusta minulého roka, odkedy povinná osoba v prípade zabezpečenia limitov recyklácie je oslobodená od platieb do RF. To znamená, že každá spoločnosť, ktorá vyrobí, použije, alebo dovezie balené výrobky, obaly, alebo obalové materiály (plastové, papierové, kovové, drevené, sklené a pod.), musí určité percento týchto obalov vyzbierať a zrecyklovať. Keď si splní túto povinnosť, nie je povinná platiť príspevok do RF. Túto povinnosť si môže plniť individuálnym systémom alebo aj prostredníctvom tzv. oprávnenej organizácie. Oprávnená organizácia je autorizovaná zo strany ministerstva životného prostredia na to, aby plnila tieto povinnosti za povinné osoby. Prostredníctvom oprávnenej organizácie sa spoločnosť môže zaregistrovať na ministerstve a oprávnená organizácia vedie evidenciu pre všetky povinné osoby, za ktoré plní povinnosti podľa zákona o obaloch. V prípade individuálneho zabezpečenia povinností si spoločnosť tieto povinnosti (registrácie, evidencie, pravidelných hlásení na ministerstvo životného prostredia) musí splniť sama.
Systémy v krajinách EÚ
S cieľom zjednotenia fungovania systémov spätného zberu odpadov z obalov, postupne vznikla potreba vytvoriť jednotný systém pre celú Európsku úniu. Iniciatíva vznikla v roku 1990 v Nemecku, kde bol aj zavedený prvý systém spätného odberu odpadov z obalov - Duales System Deutschlands AG - DSD. Z tejto iniciatívy vznikla spoločnosť PRO europe, ktorá zastrešuje všetky systémy v EÚ. Činnosť týchto organizácií je riadená súkromným sektorom a je jedným zo základných nástrojov používaných v členských štátoch na zabezpečenie plnenia požiadaviek Smernice EÚ o obaloch a obalových odpadoch. Všetky systémy fungujú pod jednou ochrannou značkou - Zelený bod, na používanie ktorého potrebujú licenciu od spoločnosti PRO europe. V niektorých štátoch EÚ je používanie značky označujúcich zapojenie výrobku do národných systémov povinné.
Národné obalové organizácie sledujú na území jednotlivých štátov, v ktorých pôsobia, podobné ciele. Rozhodli sa pomáhať povinným osobám a obchodným subjektom s ich individuálnymi povinnosťami spojenými so zberom použitých obalov cez schému, ktorá plní tieto povinnosti na celosvetovom základe v mene členských spoločností. Cieľom je zaručiť zber, zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov úsporným, efektívnym a environmentálne vhodným spôsobom. Mimo požiadaviek na koordináciu a vyrovnanie individuálnych členských pozícií, úloha zabezpečovať spoločné záujmy zahŕňa plánovanie súvislej zjednotenej politiky.
Zelený bod vyvíja overenú koncepciu v mnohých krajinách. Vo viac ako 25 používajú povinné osoby zelený bod ako symbol financovania podpory implementácie obalovej smernice.
Založením systému zeleného bodu v jednotlivých krajinách sa tak umožňuje domácim výrobcom používať na obaloch svojich výrobkov značku, ktorá sa štandardne používa na označenie výrobkov v Európskej únii, t. j. na trhu s takmer 350 miliónmi spotrebiteľov, pre ktorých táto značka potvrdzuje, že výrobca tovaru sa podieľa na krytí nákladov spojených so zberom a s recykláciou obalu. Použitie značky zeleného bodu teda znamená, že za obal bol uhradený poplatok do príslušného národného systému zeleného bodu.
Systém na Slovensku
V roku 2003 vznikla spoločnosť ENVI - PAK, a. s., ktorá získala od PRO europe licenciu a stala sa tak jednou zo spoločností systému zeleného bodu. Vzhľadom na to, že v rámci krajiny je iba jedna spoločnosť oprávnená ako spoločnosť zeleného bodu, ENVI - PAK, a. s., je takouto spoločnosťou pre územie Slovenska
Spoločnosť ENVI - PAK založená povinnými osobami za účelom plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o obaloch, a to najmä za účelom spätného odberu odpadov z obalov podľa ustanovenia § 8. ods. 2 zákona o obaloch.
Hlavným cieľom spoločnosti ENVI- PAK je zabezpečenie spätného odberu odpadov z obalov a plnenie cieľov recyklácie a zhodnotenia, založeného na princípe delenej zodpovednosti všetkých členov obalového reťazca. Prostredníctvom tohto systému spoločnosti v ňom zapojené nepriamo zabezpečujú spätný odber a využívanie odpadov z obalov tým, že finančne prispievajú obciam a mestám na dodatočné náklady vzniknuté so separáciou odpadov z obalov.
Spoločnosť ENVI - PAK preberá zodpovednosť za:
- plnenie povinnosti spätného odberu odpadov z obalov za svojich klientov,
- plnenie cieľov recyklácie a zhodnotenia,
- všetky druhy odpadov z obalov,
- registráciu, evidenciu a výkazníctvo za svojich klientov.
Pre splnenie tohto účelu spoločnosť ENVI-PAK zhromažďuje finančné prostriedky od povinných osôb (týka sa celého obalového reťazca: výrobcov obalov, baličov, plničov, dovozcov a čiastočne aj obchodnej siete) a z týchto prostriedkov finančne podporuje systémy zberu a triedenia komunálnych odpadov v obciach tak, aby bola dosiahnutá požadovaná miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov. Okrem toho poskytuje odbornú pomoc povinných osobám, obciam a podieľa sa na environmentálnom vzdelávaní obyvateľov Slovenska, čo jedine môže vytvoriť trvalý systém zabezpečovania požiadaviek kladených na obaly a obalové materiály.
| Vývoj ceny ropy nominálne SKK za barel ropy | |
|
1995 |
511 |
|
1996 |
629 |
|
1997 |
642 |
|
1998 |
441 |
|
1999 |
714 |
|
2000 |
1294 |
|
2001 |
1143 |
|
2002 |
1095 |
|
2003 |
1043 |
|
2004 |
1173 |